Knaar dezenvolvimentu idade adulta média atu reforsa unidade vokasionál

Knaar dezenvolvimentu idade adulta média atu reforsa unidade vokasionál

Dili – Prosesu formativu la redús de’it ba faze inisiál, maibé kontinua hodi hametin liután ho formasaun permanente, tanba ita ema mak ema ho limitasaun umana no nafatin presiza halo dalan konversaun no transformasaun nian, tuir ita-nia modelu ema perfeitu nian, katak Jezús no modelu karizmátiku, ita-nia Fundadór/a sira-nian.

Tanba ita konsagra an nu’udar ema no nafatin ema iha ninia idade hotu, husi etapa ida moris nian ba etapa seluk, ita presiza moris knaar dezenvolvimentu sira tuir ita ida-idak nia faze, ho ninia dezafiu sira mai husi an rasik no husi mundu esternu (SWOT analysis). «La’ iha éstaze iha vida sarani. Ema ne’ebé la avansa, nia bá kotuk» (S. Agostinho). Tanba ne’e, formasaun permanente importante tebes atu moris ita-nia vokasaun rasik ho kualidade iha ita-nia istória pesoál no iha ita-nia tempu, aseita atu tama iha krize, hodi deside halo ain-hakat ida bá oin no kontinua dalan. Se lae ita sai hanesan bee nalihun iha fatin, dodok no dois (estagnasaun), la serve ba buat ida . Ita sai tasak umanamente no espiritualmente iha tempu nia lala’ok, hodi aseita períodu turbamentu nian (krize), nu’udar pasajen obrigatória ba realizasaun Maromak nia projetu ba an rasik, liuhusi hilin foun no definisaun foun an rasik nian.

Tema formasaun ba idade adulta média hala’o iha loron 25 Marsu, solenidade ba Inkarnasaun Na’i nian eh Anunsiasaun Na’i nian, mak “Knaar dezenvolvimentu atu reforsa unidade vokasionál”.  Momentu formativu ne’e fasilita husi Ir Alma Castagna, provinsiál, hodi foti referénsia husi livru ikus Ir Milena Stevani FMA (psikóloga, dosente iha Auxilium-Roma) nian kona-ba  formasaun kontínua, ne’ebé la’o ho Projetu Formasaun FMA nian (2005).

Irmán sira, hamutuk na’in 26, depoizde simu input badak kona-ba tema, simu tiha testu (italianu) kona-ba knaar dezenvolvimentu faze idade adulta média, sira bá lee pesoalmente hodi reflete kona-ba aspetu sira mudansa interna no persesaun kona-ba an rasik ne’ebé dalabarak kontraria malu: persesaun kona-ba mudansa korpórea, persesaun tempu nian no persesaun imajen an rasik nian. Hafoin Irmán sira ba iha grupu tolu tuir persesaun tolu ne’e no fahe sira-nia esperiénsia, hodi aprezenta ba maluk sira iha asembleia liuhusi dezeñu ida.

Konserteza, mudansa sira afeta ema ho modu integrál, maibé iha arku moris nian, idade adulta media mak hanesan estasaun bailoron nian, tempu atu fó fuan tasak, tempu maternidade espirituál, tempu realizasaun nian ne’ebé mai hamutuk ho deziluzaun no frustrasaun sira. Maibé, ita hatene ita-nia objetivu ikus, ita-nia rohan mak “Maromak”, “eternidade” ho Nia ne’ebé ita saran An ba.

Iha ita-nia dalan, ita labele para, maibé la’o nafatin iha dalan, hodi foti kbiit iha relasaun íntima ho Maromak, hodi konsolida eh hametin ita-nia relasaun ho Maromak iha orasaun.