Evanjeliza iha ksolok. Enkontru FMA primeira idade adulta nian

Evanjeliza iha ksolok. Enkontru FMA primeira idade adulta nian

Dili – Irmán perpétua primeira idade adulta na’in 23 halibur malu iha Comoro ba sira-nia formasaun. Irmán Jacinta Gusmão, mak fasilita enkontru formasaun ida-ne’e ho tema “Evanjeliza iha ksolok”. Iha enkontru ne’e irmán sira hetan oportunidade atu reflete kona-ba símbolu fatuk, aifunan no ain-fatin. Fatuk simboliza obstákulu, barreira, difikuldade sira hasoru iha moris pesoál no komunidade nian liga hó dalan fiar no evanjelizasaun nian. Aifunan simboliza ksolok no grasa sira simu ka hetan no ain-fatin simboliza buat ne’ebé dudu sira atu ba oin. Tuirmai ne’e rezumu ida husi sira-nia sharing.

 

Fatuk-obstákulu sira:

Irmán sira identifika obstákulu pesoál hanesan individualizmu; dezanima lalais bainhira hasoru insusesu iha apostoladu no la iha kolaborasaun iha komunidade, lakon lalais pasiénsia, la fiar an rasik bainhira hasoru dezafiu; la rekoñese frakeza rasik; lakon konfiansa iha ema hodi la fó oportunidade daruak ba ema; moris oin rua ka la ko’alia diretamente maibé iha kotuk; la fó prioridade ba tempu orasaun, iha koñesimentu maibé laiha asimilasaun, la uza tempu didi’ak, la fó tempu atu para no halo silénsiu, ativizmu ka la iha ekilíbriu entre asaun no kontemplasaun, la fó prioridade ba relasaun pesoál ho Maromak; nakonu ho an rasik, liafuan no hahalok la tuir malu, impoin hakaran pesoál, julga ema no situasaun la hodi klarifika uluk; la halo ain-hakat dahuluk atu troka mentalidade; sente laran todan bainhira haree ema la responde ba proposta sira ita hato’o; la prontu atu hasoru problema liga ho adat; la hasoru situasaun ho matan fiar nian; indiferente ho irmán sira nia presiza; kuran respeitu ba ema seluk nia hanoin; haree de’it mak ema-nia pontu negativu sira; kuran kriatividade atu haklaken Kristu, ita tanis liu ba an rasik duké tanis tanba tenke haklaken Kristu.

Obstákulu husi komunidade inklui fatin servisu ba: mak família sira la akompaña oan sira iha fiar, la  suporta no tulun labarik sira iha vida sarani; ema la fó importánsia ba vida fiar no moris espirituál mak sekundáriu; leigu sira moris iha indiferensa kona-ba fiar; família barak seidauk simu sakramentu kaben; ema metin ba sira-nia ideia, taka an;  fiar sei superfisiál, sinkretizmu no tau fiar lulik no Maromak iha nivel hanesan; la iha koñesimentu kona-ba Bíblia; amlulik sira la to’o atu atende iha ministériu sagradu hanesan Eukaristia, Rekonsiliasaun; leigu sira nia kolaborasaun sai menus ba beibeik;relasaun iha komunidade la hatudu sasin unidade no karidade nian.

Aifunan-ksolok sira:

Irmán sira haree ba don vida nian, don família sarani, don konsagrasaun nian nu’udar grasa boot husi Maromak. Aleinde ne’e: labarik no foin-sa’e sira, komunidade relijioza, Maromak nia prezensa kontínua, Nia laran-sadia no tulun, Ninia providénsia, sakramentu Eukaristia no Rekonsiliasaun, moris komunidade nu’udar biin-alin, kolaborasaun entre irmán sira no leigu sira, vida orasaun kle’an.

Ain-fatin-buat ne’ebé dudu atu ba oin:

Maromak nia fidelidade, orasaun no relasaun metin ho Maromak, konviksaun kona-ba Maromak nia bolun, domin no laran-luak; Maromak nia Liafuan nu’udar matadalan no naroman ba moris, akompañamentu espirituál, Sakramentu Eukaristia no Rekonsiliasaun, foin-sa’e sira nia prezensa. Ain-hakat ruma atu halo mak fó tempu atu para ka SOL (stop over with the Lord), atu enxerta an iha Jezús, haburas relasaun ho Maromak iha orasaun hodi hametin fiar no domin ba Nia; renova nafatin promesa batizmál no konsagrasaun nian; halo ain hakat uluk atu hakbesik maluk no husu deskulpa; konjuga fiar ho karidade; akompañamentu espirituál.

Maski iha sharing bele haree katak fatuk mak barak liu no halo sidi beibeik ka hodi tuda malu, irmán ruma haree fatuk sira-ne’e hanesan ona aifunan no ain-hakat, katak oportunidade ba “ponto de viragem” ka “turning point” ba konversaun. Ida-ne’e mak dinamizmu “caminhada espiritual”, ne’ebé la para. Buat ida importante mak hatene halo dixernimentu hodi distinge Maromak nia lian husi ita-nia lian no diabu nia lian. Ba ne’e relasaun metin no konstante ho Maromak hodi husik nia futar Liafuan leno ita mak segredu dixernimentu loos. Irmán Jacinta mós resalta katak nu’udar ema sosiál ita presiza ema seluk atu konfronta an ba ne’e importánsia gia espirituál sira no konfirmasaun sosiál la’ós de’it husi maluk sira ne’e, maibé mós husi ita-nia santu sira ne’ebé manán tiha ona kombatimentu espirituál.

Enkontru taka ho selebrasaun fiar nian, hodi hafoun fali promesa batizmu nian no mós ho “trabalho para casa” atu hakle’an S. Paulo, apóstolu kolen-laek no misionáriu boot ne’ebé hatene inkultura Evanjellu no mestre “evanjeliza iha ksolok” hanesan ninia surat ba Filipense sira haktuir mai ita.