Sínodu família nian sei tau atensaun ba dezafiu sira família hasoru, vokasaun no misaun família nian

Sínodu família nian sei tau atensaun ba dezafiu sira família hasoru, vokasaun no misaun família nian

sinodu1Vaticano/fmatin –Instrumentum Laboris ba Asembleia Ordinária Sínodu Bispu sira-nian fó sai tiha ona ba públiku iha loron 23 Juñu 2015. Asembleia ne’ebé dedika ba “Família nia vokasaun no misaun iha Kreda no iha mundu ohin nian”, sei realiza iha loron 4 to’o 25 Outubru 2015. Nia sei fahe ba parte oioin, hanesan rona dezafiu sira família nian, dixernimentu kona-ba família nia vokasaun, no família nia misaun ohin loron.

Ba Kard. Lorenzo Baldisseri, sekretáriu-jerál Sínodu Bispu sira-nian, Instrumentum Laboris “reflete didi’ak persesaun no espetativa Kreda tomak nian kona-ba kestaun importante família nian”  hodi integra ‘Relatio Synodi’, Sínodu Espesiál kona-ba família Outubru 2014 nian, no inklui sumáriu resposta 99 ba pergunta 46, nune’e mós observsaun 359 “ne’ebé dioseze no parókia sira, asosiasaun kreda sira-nian no grupu sira iha baze, movimentu síviku no organizasaun sira, família no fiar-na’in individuál sira  haruka”.

Ba Kard. Peter Erdo, relatór-jerál Asembleia nian, tópiku ne’ebé hili indikativu kona-ba “abordajen ida ne’ebé  husu atensaun espesiál ba sirkunstánsia sira mundu ohin nian”. Nune’e, mudansa antropolójika no sosiál sira ne’ebé liu husi istória ohin nian, sei enfrenta iha roman kontradisaun nian ne’ebé eziste entre foin-sa’e sira nia dezeju ba família no krize profunda família nian nu’udar instituisaun, hodi rekoñese katak ema barak prefere konvivénsia no uniaun sivil, no “minoria de’it moris, suporta no propoin Kreda Katólika nia hanorin kona-ba kazamentu no família, hodi haree nu’udar planu kriasaun mai husi Maromak nia laran-di’ak”.

Ba razaun hanesan, “hodi tau énfaze iha direitu individuál sira no hodi la tau atensaun ba aspetu komún vida umana nian lori ba forma individualizmu nian  ne’ebé tau iha sentru satisfasaun hakaran sira nian no la lori ba realizasaun nakonu ema nian. Izolamentu individuál kontráriu ba Kriadór nia planu. Faktu katak ema barak ta’uk atu halo kompromisu parese manifestaun individualizmu nian”.

“Tempu hanesan, iha tendénsia ida ne’ebé buras ba beibeik atu haree oan sira nu’udar instrumentu auto-realizasaun nian no tenke obtein ho meiu hotu.  Vizaun ida-ne’e haree oan sira nu’udar meiu no la respeita sira-nia dignidade pesoál”. Tanba ne’e, dokumentu evidensia “nesesidade atu atu afirma katak oan nia edukasaun tenke bazeia ba diferensa seksuál, nune’e mós prokriasaun”.

“Tempu hanesan, mosu tendénsia foun sira atu haluan konseitu kazamentu nian, família no paternidade nian, nune’e hamamuk kategoria sira-ne’e nia signifikadu. Konfuzaun sira-ne’e la tulun atu define uniaun afetiva sira ne’e nia espesífiku sosiál, hodi husik ba opsaun individualista relasaun/ligasaun entre diferensa sira, jerasaun sira, identidade umana… Hanesan Amu-Papa Francisco hateten iha audiénsia jerál 15 Abríl tinan ne’e:  Hodi hasai diferensa… lori problema, la’ós solusaun”.

Problema sira mai husi difikuldade ekonómika, inseguransa iha serbisu no “kustu aas atu eduka oan” sai vizivel ba beibeik. Buat hanesan akontese ho kuidadu ba ema moras no ema katuas-ferik sira, ne’ebé família sira mak tenke halo no sai “naha todan ba moris família nian”.

Ba Mons. Bruno Forte, sekretáriu espesiál Asembleia Jerál nian, “iha vida konkreta Kreda nian, dokumentu la haree família nu’udar objetu no destinatáriu asaun pastorál nian de’it, maibé mós nu’udar sujeitu no protagonista: tanba ne’e testu subliña dimensaun misionária konstitutiva, hodi rekoñese iha realidade familiár ‘Kreda nia dalan’ asesivel ba ema barak liután atu sira bele hatene no koko Maromak nia domin nia sasukat. Família bele hala’o di’ak liután misaun ida-ne’e bainhira nia hatene harohan no haburas fiar iha nia membru ida-idak. Iha kampu katekeze nian mós presiza konsidera família la’ós de’it nu’udar destinatáriu maibé ajente asaun evanjelizadora no katekétika nian: fundamentál liu iha sentidu ne’e mak kaben-na’in sira bele fó sasin kona-ba ksolok moris hamutuk nian”.

Kona-ba família nia misaun ohin loron, Instrumentum foka ámbitu desizivu haat iha vida família nian. “Dahuluk mak evanjelizasaun: depoizde salienta oinsá urjente no importante  tebes haklaken Evanjellu família nian iha kontestu oioin, testu foka kona-ba forma oinsá família sai sujeitu evanjelizasaun nian. Ida-ne’e akontese bainhira iha família laran ema halo esperiénsia ternura nian, katak kapasidade atu hadomi hodi fó no simu ksolok, esperiénsia ida ne’ebé tenke hetan kbiit husi Maromak nia ternura rohan-laek. Halo nune’e, família sira oferese an tomak nu’udar sujeitu asaun pastorál iha Kreda”.

Tenke fó importánsia partikulár ba formasaun: “preparasaun kazamentu nian, formasaun ba amulik abanbairua nian, kleru no ajente pastorál sira atu akompaña vida familiár, responsabilidade instituisaun públika sira ho nia empeñu sosiu-polítiku atu tulun família”.

“Ho modu jerál família presiza akompañamentu ekleziál ne’ebé di’ak, iha dalan ba sakramentu kazamentu, nune’e mós iha esukasaun atu hatene simu-malu no perdua malu iha moris loroloron nian, hodi hetan kbiit husi ‘mota boot’ Maromak nia laran-sadia nian. Arte akompañamentu nian mak aspetu fundamentál iha asaun pastorál komunidade sarani nian. Atensaun espesiál fó mós ba kuidadu pastorál ba sira ne’ebé moris kazamentu sivíl eh konvivénsia sira, no ba sira be ema hanaran ‘família kanek’ sira (haketak malu, divórsiu ne’ebé la kaben fali, família mono-parentál sira). Sira ne’ebé haketak malu no divorsiadu sira ne’ebé fiél ba kazamentu tenke hetan apoiu husi empeñu pastorál Kreda nian. Ba sira hotu tenke haklaken katak Maromak nunka husik ema ida!”.

Nune’e, Kreda tenke “tau matan ba família sira ne’ebé kanek, haketak malu, divorsiadu no kaben fali no halo sira esperimenta Maromak nia laran-sadia rohan-laek”. Instrumentum afirma hikas “Kreda nia devér no misaun” atu haklaken sakramentu kaben nu’udar uniaun indissóluvel entre mane no feto, maibé mós ninia kapasidade atu “akompaña sira ne’ebé moris kazamentu sivíl eh konvivénsia” nune’e bele, ho modu graduál, to’o ba uniaun sakramentál ne’ebé presiza aprezenta la’ós nu’udar ‘ideál difisil ida atu haklaken’, maibé nu’udar ‘don ida ne’ebé hariku no habiit moris kaben-na’in no familiár’”.

Hafoin Instrumentum enfrenta kestaun divorsiadu ne’ebé kaben fali, ne’ebé sai sentru media sira-nian durante Sínodu estraordináriu no karik sei sai mós iha Outubru, ho risku atu haluha kestaun importante sira seluk. Kona-ba ne’e iha Kreda “iha ema sira ne’ebé hanoin nesesáriu atu enkoraja ema sira moris iha uniaun kazamentu-laek nian atu halo dalan filafali nian, iha mós sira ne’ebé apoiu ema sira ne’e hodi konvida sira atu hateke ba oin, atu sai husi prizaun hirus nian, deziluzaun nian, terus no solidaun nian no halo fali dalan. Konserteza, sira seluk afirma, arte akompañamentu nian ida-ne’e husu dixernimentu prudente no laran-sadia nian, nune’e mós kapasidade atu kapta iha konkretu situasaun ida-idak ne’ebé la hanesan”.

Kona-ba divorsiadu sira ne’ebé kaben fali dokumentu subliña katak presiza “hanoin fali forma sira eskluzaun nian ne’ebé halo iha kampu litúrjiku-pastorál, edukativu no karitativu” basá sarani sira-ne’e “la hela iha Kreda nia li’ur”: nune’e, reflete kona-ba “oportunidade atu halakon eskluzaun sira ne’e”. Dalan integrasaun pastorál nian tenke hahú ho “dixernimentu oportunu” no realiza “tuir lei ne’ebé respeita maturasaun graduál konxiénsia sira-nian”. Kona-ba hakbesik ba Eukaristia ba divorsiadu sira ne’ebé kaben fali, Instrumentum evidensia “akordu komún” kona-ba ipóteze ba “via penitensiál” ida iha bispu ida nia autoridade nia okos, bazeia ba arrependimentu, ba avaliasaun kona-ba nulidade kazamentu nian no kona-ba desizaun atu moris iha kontinénsia. Iha mós referénsia seluk ba “prosesu ida klarifikasaun no orientasaun foun”, iha-ne’ebé ema ne’ebé interesadu hetan akompañamentu husi amlulik ida. Kona-ba komuñaun espirituál dokumentu fó hanoin katak atu halo ida-ne’e presiza “konversaun no estadu grasa nian no liga ho komuñaun sakramentál”.

Hafoin Mons. Forte fó hanoin kona-ba pedidu jerál husi parte oioin mundu nian atu simplifika prosedimentu nulidade kazamentu nian ne’ebé tenke gratuitu. “Ho forma hanesan hatudu mós importánsia atu konsidera nubente sira nia fiar nia relevánsia atu bele iha rekoñesimentu ba nulidade vínkulu nian. Preparasaun ba ajente sira iha kampu ida-ne’e no tribunál ekleziástiku sira hatudu dadus katak iha insisténsia jeneralizada, nune’e mós importánsia atu iha liña pastorál komún sira, ne’ebé lori ba integrasaun divorsiadu sira ne’ebé kaben filafali sivilmente iha komunidade sarani. Atu atua meta sira-ne’e ema barak propoin definisaun ba via penitensiál espesífika ida. Presiza valoriza komuñaun espirituál no komuñaun sakramentál iha sira ne’ebé moris iha situasaun irregulár eh difisil. Atensaun espesiál fó ba situasaun sira mai husi kazamentu mistu no sira ne’ebé kultu lahanesan. Ba situasaun partikulár tradisaun ortodoksu sira nian no ezersísiu prátiku iha laran-sadia atu halo dame ba situasaun difisil ruma, presiza hakbesik ho respeitu tanba sira-nia diversidade ho teolojia no prátika katólika. Ikusmai, Instrumentum fó rekomendasaun ba atensaun pastorál oportuna ida akompañamentu nian ba família sira ne’ebé moris ho ema sira ho tendénsia omoseksuál no ema omoseksuál sira ne’e rasik”.