Amu-Papa taka Sínodu ho indikasaun 3 ba evanjelizasaun foun: sakramentu sira, misaun, diálogu

Amu-Papa taka Sínodu ho indikasaun 3 ba evanjelizasaun foun: sakramentu sira, misaun, diálogu

Rai Uno – Husi Bartimeu nia istória ne’ebé ohin liturjia propoin maka Amu-Papa hahú nia reflesaun kona-ba serbisu Sínodu nian ne’ebé ohin konklui. Bartimeu ba ita ohin reprezenta “ema hotu ne’ebé moris iha rejiaun evanjelizasaun antiga, iha-ne’ebé naroman fiar nian sai fraku, no hadook an tiha husi Maromak, la sente relevante ona ba moris: ema sira ne’ebé lakon tiha ona rikusoin boot ida, hatuun an husi dignidade aas ida – la’ós ekonómika ka kbiit rai nian, maibé dignidade sarani – lakon orientasaun segura no firme moris nian no sai tiha, dala barak inkonxientemente ezmola-na’in iha sentidu ezisténsia nian”.

 

Amu-Papa destaka katak “ema barak maka presiza evanjelizasaun foun, katak, enkontru foun ho Jezús Kristu, Maromak nia Oan, ne’ebé bele loke fali sira-nia matan no hatudu dalan ba sira. Evanjelizasaun foun ko’alia kona-ba Kreda nia moris tomak. Refere uluknanai, ba pastorál baibain nian ne’ebé tenke hetan kbiit husi Espíritu atu halakan ema sira nia fuan, sira ne’ebé frekuenta ho modu regulár komunidade iha loron Na’i nian atu habosu an ho Ninia Liafuan no Paun moris rohan-laek nian.”

Nune’e Bento XVI subliña liña pastorál tolu ne’ebé emerje iha Sínodu: “Ida uluk maka Sakramentu sira inisiasaun kristán nian.” Iha Sínodu afirma filafali “nesesidade atu akompaña, ho katekeze adekuada, preparasaun ba Batizmu, Konfirmasaun no Eukaristia, no haktuir mós importánsia Peniténsia nian, sakramentu Maromak nia laran-sadia nian. Liuhusi itineráriu sakramentá maka mai Na’i nia bolun ba santidade, dirije ba sarani hotu.”

Daruak maka “evanjelizasaun foun liga esensialmente ho misaun ad gentes. Kreda iha devér atu evanjeliza, haklaken mensajen salvasaun nian ba ema sira ne’ebé seidauk koñese Jezús Kristu”. Amu-Papa fó hanoin katak durante reflesaun sinodál, subliña tiha katak iha fatin barak iha Áfrika, Ázia no Oseánia, iha-ne’ebé makhorik barak hein anúnsiu dahuluk Evanjellu nian. “Tanba ne’e, presiza husu ba Espíritu Santu atu hamosu uha Kreda dinamizmu misionáriu foun, iha-ne’ebé protagonista sira mak, ho modu espesiál, ajente pastorál sira no leigu sira.“

Aspetu datoluk ko’alia kona-ba ema sarani sira ne’ebé la moris ezijénsia batizmu nian. “Durante serbisu sinodál, tau iha evidénsia katak ema sira ne’e hetan iha kontinente hotu, liuliu iha rai sekularizadu sira, Kreda dedika ba sira atensaun espesiál, atu sira hasoru fali Jezús Kristu, deskobre fali koslok fiar nian no fila fali ba prátika relijioza iha komunidade fiar-na’in sira-nian. Aleinde métosu tradisionál sira pastorál nian, nafatin válidu, Kreda buka tau liman ba métodu foun sira, hodi valoriza mós linguajen foun sira, apropriada ba kultura sira mundu nian, atu implementa diálogu ida simpatia no amizade nian ne’ebé nia fundamentu mak Maromak Domin.”

No filafali ba Bartimeu maka Amu-Papa deskreve “evanjelizadór foun sira”. Sira ne’ebé hanesan matan-delek “halo esperiénsia hetan fali isin-di’ak, liuhusi Jezús Kristu.” No sira-nia karakterístika mak “ksolok iha fuan”. Bento XVI konklui hodi sita Clemente Alexandrino no dokumentu boot rua Kreda kontemporánea nian ne’ebé sai mós Na’i Jezús nia títulu: Redemptor hominis no Lumen gentium.

Tags: Kreda