Elabora itineráriu formativu ba siklu vitál idade adulta dahuluk

Elabora itineráriu formativu ba siklu vitál idade adulta dahuluk

Dili – Formasaun maka prosesu transformasaun ida halo iha moris tomak; ne’e mak ideia-xave formasaun nu’udar itineráriu ida moris nian, dalan progresivu no dinámiku iha moris tomak atu to’o ba unidade vokasionál, maturasaun integrál ema nian no konfigurasaun ba Kristu ho modu progresivu.   Projetu formativu FMA foun ne’ebé publika iha tinan 2000 nian mak resposta ba Santu Padre nia konvite iha ezortasaun post-sinodál “Vita Consecrata” (1995) atu elabora ‘ratio institutionis’, sai matadalan ba FMA hotu atu aplika fali tuir realidade ida-idak.

 

 

Projetu ne’e fahe tuir estasaun ida-idak moris nian: idade adulta dahuluk; idade adulta média;  terseira idade, ne’ebé sei konkretiza fali nu’udar itineráriu formativu.

Hanesan mós ho projetu formativu, elaborasaun itineráriu formativu mós evolve iha faze haat: análize nesesidade sira-nian, define objetivu sira, hili metodolojia no konteúdu, halo verfikasaun no avaliasaun. Prosesu análize nian hahú tiha ona tinan kotuk bainhira Ir Maria Fisichella bá komunidade sira atu introdús pasu sira elaborasaun nian ba itineráriu formativu. Hafoin halo análize situasaun kontestu nian nune’e mós nesesidade sujetivu sira indivíduu nian, pasu tuirmai maka define finalidade no objetivu sira.

Nune’e, ohin irmán FMA na’in 24 husi grupu idade adulta dahuluk, hafoin enkontru tolu, konsege define sira-nia itineráriu formasaun nian. Aspetu  ka dimensaun sira atensaun nian maka dimensaun maturasaun nian, dimensaun relasionál, dimensaun edukasaun nian, dimensaun fiar nian no dimensaun karizmátika. Ba aspetu ida-idak sira deskreve karakterístika sira, define vizaun/finalidade no objetivu sira, haree kondisaun no meiu sá de’it tulun atu to’o ba objetivu sira no identifika indikadór sira ne’ebé konfirma rezultadu pozitivu tuir finalidade no objetivu sira ne’ebé propoin tiha ona.

Buat ne’ebé aprende husi elaborasaun projetu nian maka deskobre liután siklu vitál ida-ne’e karakteriza ho tempu konxiénsia nian, integrasaun pesoál iha misaun edukativa, tempu atu halo hilin esensiál, tempu responsabilidade nian no resiprosidade maibé mós tempu ida ho ninia krize espesífika. Hodi halo dalan ida-ne’e FMA sira bele sai konxiente liután kona-ba sira nia formasaun nu’udar prosesu progresivu no permanente no haka’as an atu asimila espiritualidade Institutu nian atu to’o ba konfigurasaun ho Kristu.