Amu-Papa proklama ho modu ofisiál Jubileu Laran-Sadia nian

Amu-Papa proklama ho modu ofisiál Jubileu Laran-Sadia nian

papa_explica_misericordia«Tinan Santu, atu perdaun to’o ba ema hotu»

«Jezús Kristu mak Aman laran-sadia nia oin»: ho liafuan ne’e mak loke Bula proklamasaun Jubileu Estraordináriu Laran-sadia nian – Misericordiae Vultus Bolla – ne‘ebé horisehik (11 Abrí) lee nia parte ruma, durante Vésperas I Domingu Daruak Páskua dedika ba Maromak nia Laran-sadia, iha S. Pedro selebra hamutuk ho Amu-Papa.

Abertura Tinan Santu nian koinside ho tinan 50 konkluzaun Konsíliu Vaticano II, iha loron 8 Dezembru. Konkluzaun sei halo iha Solenidade litúrjika Jezús Kristu Liurai Lalehan no Rai nian, iha 20 Novembru 2016.

Partikularidade ida Tinan Santu ne’e nian mak la’ós selebra de’it iha Roma, maibé mós iha dioseze hotu mundu nian. Amu-Papa sei loke Porta Santa iha Bazílika S. Pedro nian iha 8 Dezembru no domingu tuirmai iha Kreda hotu mundu nian.

Bula esplika aspetu importante sira Jubileu nian: dahuluk mak lema/motto «Sai laran-sadia hanesan Aman», kontinuasaun sentidu peregrinasaun nian no liuliu nesesidade perdaun nian.

Tema partikulár «obra laran-sadia espirituál no korporál sira» ita hetan iha númeru 15 Bula nian. Tuir Papa Francisco, ita tenke deskobre fila fali obra laran-sadia nian sira-ne’e, «atu hafanun ita-nia konxiénsia, ne’ebé dalabarak toba iha drama pobreza nia oin, no atu tama liután iha fuan Evanjellu nian, iha-ne’ebé ema kiak sira mak  hetan priviléjiu husi Maromak nia laran-sadia».

Buat foun ida iha Tinan Santu ne’e mak liga ho Kuarezma, iha-ne’ebé durante tempu ne’e Amu-Papa sei haruka “Misionáriu Laran-sadia nian” ba parte oioin mundu nian. Sira mak amlulik sira ne’ebé simu autoridade husi Amu-Papa atu perdua salan sira ne’ebé Sede Apostólika de’it mak bele perdua. «Sira mak sinál moris oinsá Aman simu ema sira ne’ebé buka ninia perdaun. Sira sei sai misionáriu laran-sadia nian basá sira sei sai konstrutór ba enkontru ida nakonu ho  umanidade, bee-matan libertasaun nian, riku ho responsabilidade atu manán obstákulu sira no hahú fali moris foun Batizmu nian». Inisiativa ida-ne’e hatudu ho forma konkreta Amu-Papa ninia kuidadu pastorál.

Kriminozu sira, konverte an bá!

Iha númeru 19 Bula nian, Papa Francisco aviz amaka’as ba ema sira envolve iha krime organizadu no sura ne’ebé sai “promotór eh responsavel” ba korrupsaun. Amu-Papa denunsia “kanek dodok” ne’e no insiste atu iha Tinan Santu ne’e bele iha konversaun loos. Liuliu husi kriminozu sira nia parte.

«Ne’e mak tempu oportunu atu muda vida! Ne’e mak tempu atu husik kona imi-nia fuan. Iha krime barak, krime boboot mós, ne’ebé imi halo nia oin, imi rona bá ema sira nia tanis, sira ne’ebé  imi na’ok sira-nia moris, sira-nia família, sira-nia dignidade, sira-nia afetu, iha sira-nia moris rasik. Hela nafatin iha dalan aat nian sai de’it hun ba iluzaun no tristeza. Maromak la kole atu lolo liman» (n. 19).

Diálogu inter-relijiozu

 Papa Francisco mós fiar katak tinan jubilár ne’e bele favorese enkontru entre sarani sira, judeu sira no islam sira, basá hotu-hotu fiar iha Maromak nia laran-sadia. Amu-Papa husu Kreda atu loke an ba diálogu atu koñese relijiaun sira-ne’e no determina atu «halakon forma hotu taka an nian no dezprezu no hasai forma hotu violénsia no diskriminasaun nian» (n.20).

Ikusmai, Amu-Papa husu:  «Iha Jubileu ne’e, ita husik Maromak surpriende ita. Nia nunka kole loke odamatan Nia fuan nian atu repete katak nia hadomi ita no katak nia hakarak fahe nia moris ho ita … […]» (n.25).

Papa Francisco mós hein atu iha Tinan  Jubileu Laran-sadia nian, Kreda mós konverte an hodi nalian Maromak nia Liafuan, hodi fó sasin ho liafuan no jestu sira perdaun nian, tulun nian, domin nian. «Atu keta kolen atu oferese laran-sadia no sai nafatin pasiente hodi konforta no perdua. Kreda sai mane no feto ida-idak nia lian no repete ho konfiansa no lahó deskansu: ‘Hanoin bá Na’i, ita-nia laran-sadia no ita-nia domin ne’ebé rohan laek’» (n.25), Amu-Papa remata.