Sínodu: Kreda hakarak sai “artéria ida iha sosiedade” be lori esperansa no enerjia foun

Sínodu: Kreda hakarak sai “artéria ida iha sosiedade” be lori esperansa no enerjia foun

Kreda tenke sai husi ninia baliza rasik no tama ho simpatia iha mundu, sai komunidade ida ne’ebé la impoin maibé espoin, hodi husik Maromak nia Liafuan sadik nia. Ne’e mak ezijénsia sira evanjelizasaun foun tuir bispu kolombianu Silva Retamales, ne’ebé intervein iha Kongregasaun Jerál da-10 Sínodu Bispu sira-nian, halo sábadu 13 Outubru  loraik. Arsebispu Medellín nian, Tobón Restrepo, konsidera katak evanjelizasaun foun tenke fasilita esperiénsia konkreta tolu: sente nu’udar Maromak nia oan sira, hola parte ba komunidade sarani (família, parókia, komunidade ekleziál ki’ik), haksolok atu haklaken Maromak ba ema seluk.

 

Valoriza sakramentu kaben

Iha Aula nalian konvite atu valoriza sakramentu kaben no sakramentu orden. Dom Ulloa Mendieta, arsebispu Panamá nian, insiste atu habiit “pastorál akompañamentu nian ba kazamentu no ba família sira”, atu sira bele asume “Kreda doméstika nia oin” no sai “komunidade domin nian, fiar nian no salvasaun ne’ebé loos”. Nia mós konvida atu keta haluha tau-matan ba família sira iha situasaun irregulár”. Kona-ba asuntu ne’e ohin Dom Paglia, prezidente Pontifísiu Konsellu ba Família, ne’ebé dehan katak “ema la’ós buat ida se nia moris mesak: buat hotu  joga iha interdependénsia”. Tuir nia, “problema númeru ida sosiedade kontemporánea, maski uitoan de’it maka konxiente maka família nia nakfera”. Maibé Kreda tenke “sai ba beibeik família ba família sira, mós ba sira ne’ebé kanek”.

Ezemplu bibi-atan sira-nian

“Bibi-atan sira tenke lidera liuhusi sira-nia ezemplu”, ne’e maka Dom Benjamin Phiri, bispu Zambia nia konviksaun. “Sira hotu ne’ebé simu formasaun relijioza no amlulik nian iha preparasaun di’ak iha parte akadémika no teolójika, maibé dala barak la sai testemuña válidu kona-ba liafuan be sira haklaken”. Nune’e, presiza dixernimenu ba sira ne’ebé aprezenta an ba saserdósiu no ba vida relijioza, basá dala barak mai mós “kandidatu ne’ebé la adekuadu”, ne’ebé ikusmai “sai bibi-atan aat, hodi halo namkari bibi sira envezde halibur sira”.  Dom William Slattery, arsebispu Pretoria nian (South Africa), foti fali tema ida-ne’e hodi hatudu katak se amlulik joven ida simu formasaun umana no espirituál insufisiente, nia sei la iha kapasidade atu hamoris sentidu hola-parte nian iha ema: “Se nia la kontempla pesoalmente Maromak nia fafurak absolutu, […], nia sei  la iha kapasidade atu forma ema seluk ba santidade”.

Katekista, ministériu estavel ida?

Bispu Markos Ghebremedhin Etiópia nian propoin atu institui ministériu estavel katekista nian, hodi simplifika Katesizmu, basá “difisil liu ninia komprensaun ba sarani barak”, enkuantu ba brazileiru Ulrich Steiner sujeitu tranzmisaun fiar nian tenkesér leigu sira, ho modu partikular foin-sa’e sira. Arsebispu kubanu García Rodríguez observa oinsá bispu nia mandatu maka “bá halo vizita ba niia bibi sira iha sira nia uma, iha prasa sira ne’ebé foin-sa’e sira halibur malu, iha kampu desportivu, iha fatin sira festa nian, iha kadeia sira, oha ospitál sira, iha eskola sira no iha fatin seluk atu dehan ba sira katak dalan ksolok nian, lialoos nian no moris loos maka Jezús Kristu”.

Primavera áraba no relasaun ho Izlaun

Patriarka Antiokia Maronita sira-nian, Béchara Raï haktuir katak Amu-Papa nia viajen iha Líbano no Ezortasaun Apostólika Ecclesia in Medio Oriente “favorese ‘primavera kristán’ nia adventu, ne’ebé sei lori, ho Maromak nia grasa no liuhusi evanjelizasuan foun ida ne’ebé nakonu ho roman, ba ‘primavera áraba loos ida’ demokrasia nian, liberdade nian, dame nian no defeza ba ema ida-idak nia dignidade, kontra forma hotu violénsia no violasaun direitu sira-nian”. Kona-ba relasaun ho Izlaun bispu Togo nian, Dom Barrigah-Bénissan, nota katak “espansaun lais Izlaun nian liuliu difuzaun fundamentalizmu nian preokupa maka’as Kreda”. “Natón de’it loron ida atu sai musulmanu, maibé imposivel hewai relijiaun ne’e – nia salienta – . Maski preparasaun katekúmenu sira-nian iha ami-nia dioseze sira dura tinan 3  to’o 4, maibé batizadu sira fasilmente husik fiar katólika”. Kreda Togo nian maka kreda joven no buras, maibé hasoru dezafiu lubuk ida: seita sira nia multipikasaun, kauza mai husi pobreza, dezokupasaun, deziluzaun polítika, enkuantu “sosiedade sekreta no ezotérika […] ukun iha Estadu nia tutun”. Hafoin númeru aumenta ba beibeik kona-ba amlulik sira ne’ebé dedika an ba “ministériu libertasaun nian, kura espirituál fiar-na’in sira-nia, liuliu sira ne’ebé mai husi paganizmu no koko laran-ta’uk hasoru matan-dook sira no fenómenu fekit aat nian”.

 

Kongregasaun Jerál XI : intervensaun 26 atu haktuir Kreda iha nasaun ida-idak.

Ohin dadeer rejistra intervensaun 26 iha Kongregasaun Jerál da-11, ne’ebé marka semana daruak nia inísiu ba serbisu Sínodu nian.

Dom Kovithavanij, arsebispu Tailándia nian, ko’alia kona-ba “komunidade ekleziál baze nian”, ne’ebé iha knaar atu hafoun katóliku hotu “iha fiar no iha moris sarani. Dom Souraphiel, arsebisou Addis Abeba, fó hanoin katak “lahó misaun, komunidade sarani ki;ik, nune’e mós Kreda universál. Sei la sai fiél ba ninia vokasaun fundamentál atu sai sasin Evanjellu nian”. Iha Mali evanjelizsaun foun maka “halo sarani sira-nia fiar iha abut metin no lori atu halo pasajen testemuña misaun nian husi misionáriu estranjeiru sira ba bibi-atan rai-na’in sira” ne’e maka liafuan sira Dom Tiama, prezidente Konferénsia Episkopál nasaun ne’e nian. Dom Schmitthaeusler, bispu Kamboja nian, fó hanoin katak jenosídiu ne’ebé khmer mean sira halo, oho mohu tiha “bispu sira, amlulik sira, relijiozu sira no maioria sarani sira”, enkuantu oras-ne’e “ba tinan ruanulu ona, mak sira moris filafali époka Apóstolu sira-nia Hahalok ho anúnsiu dahuluk Liafoun-DI’ak nian ne’ebé sobrevivente uitoan sira pratika no ho apoiu husi misionáriu barak ne’ebé mai”. Bispu Pakistan nian Dom Shaw haktuir katak Konferénsia Episkopál Pastistan nian tradús tiha on aKatesizmu iha dalen Urdu, língua nasionál. “atu ema bele iha asesu ba prinsípiu fundamentál ita-nia fiar nian”. No nia konvida atu deskobre filafali “relasaun umanu di’ak”, tuir Jezús nia banati, basá “ohin iha ita-nia moris sira, relasaun konsumista mak domina, tipu uza no soe”.

Fiar la’ós buat ruma privadu

Kardeál Bozanic, arsebispu Zagabria nian, reflete kona-ba fiar, ne’ebé labele taka an iha dimensaun privadu nian, basá sarani nia sasin nia natureza maka buat ida públiku”. Ita bele konfirma ida-ne’e ho “mártir sira nia sasin korajoza” no bele haree mós nia manifestau iha peregrinasaun sira. Kona-ba ne’e kardeál Vegliò, prezidente Pontifísiu Pastorál Migrante no Itinerante nian, nota katak pergrinasaun sira bele sai “okaziaun renovasaun fiar nian no mós evanjelizasaun dahuluk nian”, enkuantu fenómenu migratóriu ohin-loron nian oferese “ba Kreda okaziaun ba evanjelizasaun nian”, n.e. ba “sira ne’ebé la koñese Kristu no hela iha Rain sira ho tradisaun sarani”.

Kardeál Coccopalmerio, prezidente Pontifísiu Konsellu ba Testu Lejislativu sira, depoizde haktuir katak “obstákulu ba evanjelizasaun foun maka divizaun entre sarani sira”, nia ipotiza “forma ruma kooperasaun nian entre Kreda katólika no Kreda seluk no Komunidade ekleziál sira”, ho modu partikulár ho Kreda Ortodosa rusa no romenam atu bele kria estratéjia pastorál ida hasoru dezafiu komún ba povu Loro-sa’e no Loromonu nian, entre sira-ne’e konsumizmu no relativizmu.

Kaos kulturál ida

Tuir bispu Taras Senkiv, Ukraina nian, ema ohin moris “iha ambiente ida kaos kulturál nian” ne’ebé “altera komprensaun Lialoos no Bondade nian, no determina autoizolamentu iha sujetivizmu”. Mentalidade konsumista nia konsekuénsia maka “relativizmu morál no relijiozu” ne’ebé dudu ema atu moris “forma sira pseudo relijiozidade nian”. Evanjelizasaun nia objetivu maka halakan filafali iha ema “ezijénsia esensiál Maromak nian be salva, no konvinse nia katak nia vida iha sentidu de’it se iha komuñaun ho Kristu iha komunidade Kreda nian”. Ne’e mós maka kardeál John Njue nia konviksaun, arsebispu Nairobi nian: “Ohin ema barak la nega katak Maromak eziste, maibé sira la koñese Nia”, nune’e “sira buka modalidade relijioza oioin, hili husi relijiaun oioin tuir ida-idak nia gostu, atu bele asegura esperiénsia relijioza ida ne’ebé satisfás sira-nia interese rasik ka nesesidade momentu nian”. Ne’e duni agora maka “tempu atu loke ita-nia kreda sira nia odamatan no haklaken filafali Kristu nia moris-hi’as, ne’ebé ita sai sasin”.

Ita moris “iha mundu ida nakonu ho ídolu foun ne’ebé ema ohin nian ba adora”, bispu Virgil Bercea husi Románia hateten, nune’e urjente tebes “hetan linguajen no métodu ida ne’ebé bele kona ema pozmodernu nia fuan”. Maski nune’e “ita tenke ho haraik-an admite katak mundu nia mudansa supera tiha ona ita-nia resposta sira uluk nian“, no katak “dala barak lei nasionál sira ka kbiit maka’as husi sira ne’ebé kontrola mídia hanehan tiha ita-nia lian sira”, bispu Malázia nian Wong Soo Kau fó hanoin. Hasoru tentativu atu hasai Kreda nia influénsia iha ámbitu públiku sira, bispu Kinyaiya, Tanzánia nian afirma katak: “mundu maka to’os-uvas boot ida. To’os-uvas nia na’in maka Na’i no Nia haruka mane ida-idak, feto ida-idak, labarik ida-idak atu tama iha to’os-uvas ne’e no serbisu maka’as atu nia bele fó fuan barak hahalok di’ak nian”.

Kreda, artéria sosiedade nian

Ikusmai, sujestivu tebes, liafuan sira ne’ebé ohin Dom Miyahara, bispu Fukuoka iha Japaun haktuir. “Kreda hakarak sai hanesan artéria ida sosiedade nian, atu lori esperansa, enkorajamentu, konfortu no haraik enerjia foun iha sosiedade tomak, hanesan ema nia isin hetan vida husi artéria no veia sira-nia asaun ne’ebé lori oksijéniu no nutriente no elimina reziduu sira. Indispensavel atu, liuhusi evanjelizasaun, Kreda haraik inspirasaun foun ba vida sosiál no familiár”, hodi dixerne “sinál sira tempu nian”, atu bele “hafoun husi nia laran sosiedade tomak”.

 

Monsignor Souraphiel, arcivescovo di Addis Abeba, ha ricordato che “senza missione, la piccola comunità cristiana, come anche la Chiesa universale, non sarebbe fedele alla sua vocazione fondamentale di essere testimone del Vangelo”. In Mali la nuova evangelizzazione è “radicamento della fede dei credenti e passaggio del testimone della missione dai missionari stranieri ai pastori autoctoni”: sono le parole di monsignor Tiama, presidente della Conferenza episcopale del Paese. Monsignor Schmitthaeusler, vescovo cambogiano, ha ricordato il genocidio perpetrato dai khmer rossi, che hanno ucciso “vescovi, sacerdoti, religiosi e la maggior parte dei cristiani”, mentre “da vent’anni, viviamo nuovamente l’epoca degli Atti degli Apostoli con un primo annuncio della Buona Novella praticato dai pochi sopravvissuti e sostenuto dall’arrivo in massa dei missionari”. Il vescovo pakistano Shaw ha raccontato che la Conferenza episcopale del Pakistan ha tradotto il Catechismo in lingua urdu, idioma nazionale, “in modo che le persone possano accedere ai principi fondamentali della nostra fede”. E ha invitato a riscoprire un “sano senso dei rapporti umani”, alla maniera di Gesù, mentre “oggi le nostre vite sono dominate da rapporti consumistici, del tipo usa e getta”.

La fede non è mai solo privata

Il cardinale Bozanic, arcivescovo di Zagabria, ha riflettuto sulla fede, che “non può mai essere rinchiusa solo nella dimensione del privato, perché la testimonianza del cristiano è per natura sua pubblica”. Lo attesta la “coraggiosa testimonianza dei martiri” e ne sono manifestazione i pellegrinaggi. Riguardo ad essi il cardinale Vegliò, presidente del Pontificio Consiglio della Pastorale per i Migranti e gli Itineranti, ha notato che possono essere “occasione di rinnovamento della fede e anche di una prima evangelizzazione”, mentre gli odierni fenomeni migratori offrono “alla Chiesa nuove occasioni per l’evangelizzazione”, ad esempio verso “quanti non conoscono Cristo e si stabiliscono in Paesi di tradizione cristiana”.

Il cardinale Coccopalmerio, presidente del Pontificio Consiglio per i Testi Legislativi, dopo aver rilevato che “grande ostacolo alla nuova evangelizzazione è certamente la divisione tra i cristiani”, ha ipotizzato “qualche forma di cooperazione tra la Chiesa cattolica e le altre Chiese e Comunità ecclesiali”, in particolare con le Chiese ortodosse russa e romena, in vista di una strategia pastorale per fronteggiare sfide comuni ai popoli dell’Est come dell’Ovest, tra le quali consumismo e relativismo.

Normal 0 false false false IN X-NONE X-NONE

Tags: Kreda