Vizita ba eskola Maria Auxiliadora no enkontru ho konsellu inspetoriál

Vizita ba eskola Maria Auxiliadora no enkontru ho konsellu  inspetoriál

 

Dili – Ohin loron 26-09-2012, loron nakonu ida tan ba  irmán Maria del Carmen Canales. Iha oras ida ho balun dadeer nian nia vizita eskola Maria Auxiliadora, Comoro; hafoin halo enkontru ho konsellu inspetoriál. Iha lokraik nia fó tempu atu vizita komunidade Balide, uma formasaun nian ba aspirante no postulante sira.

 

Iha vizita ba eskola Maria Auxiliadora estudante sira fó benvinda ba nia ho múzika no dansa, hafoin nia fó  “bondia” tradisionál iha uma salezianu dirije uluknanai ba edukadór/a sira hodi agradese sira-nia misaun no ba labarik sira, nia konvida atu reflete kona-ba pás no justisa.

Leitura foun Sistema Preventivu nian

Hotu tiha “bondia” ir Maria del Carmen halo enkontru formativu ida ho edukadór/a sira hodi foti pista husi Don Bosco nia fraze iha nia mehi ida: “… dehan ba ita-nia foin-sa’e doben sira…”. Nia dehan ba sira: “Don Bosco nia pedagojia molok sai teoria, sistema, nia maka vida moris nian, domin ne’ebé hatudu sai. Nia “identifika an ho ninia asaun hotu… no Don Bosco tomak bele hetan iha nia fuan”. Don Bosco nia proposta edukativa maka “Sistema preventivu” ho nia koluna importante sira: razaun, relijiaun no amabilidade”. Ohin loron presiza leitura foun Sistema preventivu nian no ita-nia Liña Orientadora ba Misaun Edukativa indika leitura foun ne’e ho perspetiva edukasaun haat: perspetiva kulturál (razaun); perspetiva evanjelizadora (relijiaun); perspetiva sosiál (amabilidade/amorevolezza); perspetiva komunikativa (amabilidade/amorevolezza).

Edukadór/a sira eskola Maria Auxiliadora nian hetan “traballho para casa” atu haree oinsá perspetiva haat ne’e bele haroman leitura kontestu ka realidade nian no indika finalidade no estratéjia sira atu implementa Sistema preventivu ohin.

Ba pergunta kona-ba oinsá família sira mós uza Sistema Preventivu hodi la’o hamutuk ho edukadór/a sira iha oan sira nia edukasaun nune’e halakon métodu represivu, irmán Maria  dehan katak hahú hodi konvida inan-aman atu tuir formasaun. Maski mai balun ka uitoan de’it, maibé uitoan ne’e bele hahú lori mudansa ba sosiedade. Nune’e mós labarik sira ne’ebé estuda iha ita-nia eskola no koko métodu laran-di’ak nian, iha futuru sira sei uza mós dalan ida-ne’e no sai ajente mudansa nian iha komunidade no sosiedade.

Edukasaun la’ós buat xikote nian maibé buat fuan nian.

 

Konsellu ida ne’ebé anima prosesu sira ba karizma nia vitalidade

Enkontru ho konsellu inspetoriál foka knaar konsellu nian atu anima prosesu sira ba karizma nia vitalidade. Institutu uza modelu komuñaun  nian ne’ebé  soi nu’udar kritériu envolvimentu no kondivizaun responsabilidade nian,  hanoin no atua tuir ótika prosesu nian.

Hamutuk ho mentalidade prosesu nian presiza asume dixernimentu evanjéliku, nu’udar atitude konstante abertura nian ba Espíritu. Haburas paixaun ba Maromak mak sei haburas paixaun ba umanidade. Husi ne’e mai nesesidade atu mantein no habiit dimensaun místika servisu ne’e nian.

Nia dehan tan katak dixernimentu lori ba mudansa mentalidade nian hodi muda asentuasaun husi obra sira  ba asentuasaun ema no kualidade relasaun nian; husi servisu ba sasin; husi prezensa jenérika ba proposta karizmátika inkulturada; husi mobiliza ema uitoan de’it ba ema hotu nia envolvimentu iha babukak no atuasaun projetu komún.

Buat ne’ebé importante liu la’ós halo buat barak ka uitoan, maibé esperansa ne’ebé ita konsege halakan iha ema no atu ida-idak fó filafali buat ne’ebé nia simu ho totalidade.