Restaurasaun eh novidade?

Restaurasaun eh novidade?

Entronizasuan BibliaRoma – Núkleu ikus estudu “Strumento di Lavoro” Kapítulu Jerál da-23 FMA nian mak pergunta provokadora ida: Buat ne’ebé ita halo mak restaura de’it buat ruma antigu nian ka ita halo buat foun ruma?

Durante asembleia, irmán sira subliña katak renovasaun hahú husi fuan. Hodi sita ‘Strumento di Lavoro” n. 12 ne’ebé dehan katak ohin vida konsagrada mak minoria ida, importante liu katak “molok planu estratéjia foun, ita presiza halo esperiénsia kontemplasaun Jezús nian ne’ebé dudu ita atu sai no empeña atu ita hafoun an. Defaktu, buat ne’ebé hafoun, la’ós programasaun sira, maibé haree realidade ho Ninia matan (kf Lumen Fidei 4), iha enkontru ho Nia, hanesan dixípulu sira Emaus nian”.

Husi enkontru ho Maromak, mak ita barani habiit ita-nia prezensa sira iha fatin fronteira nian, barani sai husi komodizmu… ho ema preparada, ho laran-manas oratorianu.

Irmán ida fó sujestaun oinsá haree ita-nia prezensa ne’e vitál duni eh lae hodi husu pergunta ruma atu avalia ita-nia prezensa sira: foin-sa’e sira frekuenta ita-nia obra sira?; tinan hira ona mak la iha vokasaun foun?; ita hatán ba pobreza juveníl ida-ne’ebé loos?; kontaktu diretu ida-ne’ebé mak ita iha ho ema sira?; saida mak ema dehan kona-ba ita?; estrutura ne’ebé iha tulun ita atu ‘sai eh atu halo?’, atu sai feto konsagrada eh lae? Ita fó resposta eh ita moris iha komodizmu? Importante mak irmán FMA ida-idak tenke halo konversaun pastorál atu esprime paixaun misionária da mihi animas no a te le affido tuir ita-nia Fundadór no Fundadora nia sasukat, hodi aprende atu sai dixípula-misionária.

Kona-ba animasaun, irmán ida salienta modelu esfera nian, modelu poliedru nian hanesan Papa Francisco hakerek iha Evangelii Gaudium n. 236, basá iha poliedru ida nia sorin ida-idak manifesta kór oinseluk, “governu ida ne’ebé hatene tau hamutuk kriatividade individuál”.

Iha sínteze, FMA kapitulár sira fila fali ba elementu presedente sira kona-ba oinsá halo karizma sai signifikativu hikas. Ho modu partikulár: korajen ba auténtiku dixernimentu atu hatán ba ezijénsia sira karizma nian; fó forsa ba estilu animasaun no governu nian ho envolvimentu hotu-hotu nian atu bele hamosu prosesu ida ne’ebé hotu-hotu hola parte, hahú husi mehi koletivu futuru nian; kuidadu partikulár ba vida espirituál, formasaun kulturál, pedagójika no saleziana sólida/metin; kapasidade konversaun nian, purifikasaun nian, ézodu espirituál ne’ebé halo atu hateke ho konfiansa ba futuru iha ne’ebé Maromak nafatin horik iha ita-nia sorin; habiit komunidade interkulturál sira atu bele fó akompañamentu no apoiu ba migrante sira.

Konteúdu sira ne’ebé Komisaun no Asembleia propoin entrega ba Komisaun Redasaun nian ne’ebé sei dedika liután tempu atu reflete no organiza elaborasaun Dokumentu Kapitulár.

Iha parte loraik dedika ba ámbitu administrasaun nian atu hatán ba pergunta ruma ne’ebé kapitulár sira halo kona-ba 1) figura ekónoma nian ne’ebé bele foti liu podér; 2) pobreza (dependénsia, moris sóbriu, koerénsia); 3) sustentabilidade obra sira-nian; 4) komuñaun soin nian.