Tanba sá mak ho formasaun hotu ne’ebé ita simu, moris la muda?

Tanba sá mak ho formasaun hotu ne’ebé ita simu, moris la muda?

dokumentu propriuRoma – “Tanba sá mak ho formasaun hotu ne’ebé ita simu, moris la muda?” Ne’e mak núkleu dahaat estudu nian durante Kapítulu Jerál 23 FMA sira-nian, ne’ebé ohin diskute iha asembleia, depoizde reflesaun pesoál no partilla iha komisaun sira.

Dezafiu sira ne’ebé komisaun oioin identifika liga ba responsabilidade pesoál (auto-formasaun) iha dalan sequela Christi no konfigurasaun ba Nia, atu manán liberdade interiór, profundidade evanjélika no koerénsia moris nian; dezafiu liga mós ho ambiente komunitáriu iha espíritu família nian; liga mós ho animasaun no governu ne’ebé hatene orienta ba moris auténtiku no audásia karizmátika hodi kria unidade vokasionál.

Iha diskusaun pontu ida-ne’ebé sai foku mak motivasaun ne’ebé, bainhira falta halo atu dalan vokasionál sai difisil no mós difisil ba akompañamentu vokasionál. Nune’e importante liu motivasaun ne’ebé envolve moris tomak hodi lori atu halo projetu pesoál vida konsagrada nian. Ita iha materiál no konteúdu barak, oferta formativa barak… presiza de’it hakle’an no asimila.

Nune’e importante liu iha formasaun ida ne’ebé nakfilak moris, formasaun ida ne’ebé  tau  konfigurasaun ba Kristu iha sentru; formasaun ida ne’ebé pasa husi ideia ba faktu, husi konteúdu ba prosesu ne’ebé halo ema aprende atu aprende, katak asume responsabilidade ba formasaun rasik, iha konfrontu ho mediasaun sira, iha dalan konversaun pesoál, iha seriedade atu halo duni dalan espirituál ida.

Irmán balun salienta katak, dalaruma ita hein momentu estraordináriu ida ba formasaun, maibé loloos moris loroloron mak eskola aprendizadu nian, iha komunidade, iha misaun, mak ita husik atu  kuestiona ita-nia moris konsagrada, halo hilin prioritáriu sira no la’o tuir dalan kreximentu vokasionál.

Ko’alia kona-ba autoridade presiza halo pasu atu sai husi ezersísiu autoridade ida vertikál ba sirkulár, husi autoridade ne’ebé preokupa de’it ho jestaun obra sira nian no efisiénsia nian, ba servisu autoridade ida ne’ebé, iha kapasidade ba animasaun karizmátika, loke an ba avaliasaun no konfrontu, akompaña prosesu maturidade nian no envolve rekursu hotu ba projetu ida de’it.

Elementu seluk ne’ebé mosu iha diskusaun mak halo komunidade sira sai duni “uma ne’ebé evanjeliza”, katak, nakloke ba foin-sa’e sira, haksolok, komunidade ne’ebé sai Maromak nia Liafuan nia horik-fatin no iha klima família nian, rona ema kiak nia hakilar sira no tau sira iha sentru… nune’e de’it mak ita-nia komunidade sei sai komunidade ho fekundidade vokasionál.

Irmán ida-idak tenke haka’as an pesoalmente no konkretamente iha dalan formasaun iha etapa hotu moris nian, atu keta atribui de’it ba ema seluk eh ba situasaun esterna kauza sira ba ninia difikuldade, maibé tama iha an rasik hodi asume ho laran-sadia no haraik-an ninia istória rasik iha mistériu Paskál nia roman. Ida-idak tenke oferese ninia kontributu responsavel rasik ba moris komunitária, fó apoiu ba animadora komunidade nian ho nia tulun rasik no atitude simun no konfiansa nian…

Maibé ita la lakon esperansa, basá, pergunta  núkleu dahaat ne’e nian “tansá mak ho formasaun hotu ne’ebé ita simu, moris la muda?”, lori ita reflete ho seriedade, identifika problema, maibé mós halo ita buka solusaun. Ita ema nakonu ho rekursu ne’ebé se aproveita di’ak lori ba Reinu nia kreximentu iha ita no husi ita iha komunidade, iha foin-sa’e sira, iha Kreda, iha sosiedade.