Simu bolun husi Maromak atu sai profesia ksolok nian no haklaken Evanjellu

Simu bolun husi Maromak atu sai profesia ksolok nian no haklaken Evanjellu
Paola Staiano

Paola Staiano ho Madre Yvonne

Kapítulu Jerál online

Roma – Ohin mak loron iha-ne’ebé leigu sira ko’alia ba Kapitulár sira fahe ba momentu haat ho tema sira hanesan tuirmai: 1) Ksolok atu horik ho foin-sa’e sira; 2) Família; 3) Kultura komunikasaun nian; 4) Dezafiu ba misaun evanjelizadora.

Iha abertura, Madre Jerál FMA sira-nian, M. Yvonne hateten katak ohin iha ne’e roman foun ida lakan iha mundu nia fuan. Hamutuk ita simu bolun atu sai profesia ksolok nian. “Hamutuk ita hakerek pájina foun ida iha Kapítulu Jerál”, tan ba dala uluk mak iha envolvimentu boot leigu sira-nian no aban joven sira-nian iha FMA iha eventu importante liu ida-ne’e.

Molok leiga/u sira ko’alia, uluknanai Reguladora Kapítulu nian, Ir Chiara Cazzuola aprezenta dalan ne’ebé Kapitulár sira halo ona hahú husi Ezersísiu Espirituál iha Mornese no taka ho peregrinasaun ba Torino, NIzza Monferrato, nu’udar orijen karizma nian to’o ohin.

Tema dahuluk ne’ebé leigu na’in haat aprezenta  mak “Ksolok atu horik ho foin-sa’e sira”. Sira ne’ebé ko’alia mak Paola Staiano (Husi Antigas Alunas); Giovenali Vanitha (husi PCI-India); Amalia Campos García (España – CIEP); Silvina Tau (Argentiba-CICSAL).

Ba Paola Staiano, “ho foin-sa’e sira ita simu barak liu duké buat ne’ebé oferese”. Ba Giovenali Vanitha, importante liu haburas relasaun interpesoál basá oras ne’e ho teknolojia envezde haburas relasaun “teknolojia limita relasaun loos”. No atu hakbesik ba foin-sa’e sira presiza sintoniza ho sira.  Ba Amalia Campos García (España-CIEP), edukadór/a sira presiza” kuda interioridade, tulun joven sira foti husi sira-nia an, sira-nia potensialidade” no ba nia iha presiza to’o iha “periferia interiór” foin-sa’e ida nian. Silvina Tau (Argentina-CICSAL) resalta katak iha ninia misaun edukadora, katekista halo nia haksolok la’ós de’it tanba lori sira ba hasoru Maromak ne’ebé moris, maibé mós “sira husik atu ita akompaña, gia sira. Sira aseita proposta ne’ebé ita fó atu koñese loron ba loron no halo enkontru pesoál ho Jezús iha sakramentu Rekonsiliasuan no Eukaristia”. Maibé nia preokupasaun mak, “oinsá sai efetivu liután ita-nia akomapñamentu ne’e? Oinsá sintoniza ita-nia linguajen komunikasionál liuliu iha dijitál, favorese kultura enkontru nian, atu sira sai dixípulu no misionáriu iha sira-nia ambiente, maluk, família?”

Tema “família” nian aprezenta husi leiga na’in tolu. Adele Mata Solana, haktuir katak iha ninia serbisu ho joven sira nia nota katak “família mak ema sira ne’ebé presiza atu sai haksolok”, buka “uma ne’ebé simu sira”, “relasaun ne’ebé haburas sira-nia fuan”. Presiza tulun família atu sai fatin esperansa nian,  servisu nian, solidariedade, entrega nian”. Ita-nia sosiedade dudu ba kosmétiku, superfisiál, menus orientadu ba valór, ba étika, menus ba espiritualidade no invade maka’as família no halo família lakon dalan. Se família kbiit-laek foin-sa’e sira mós sei la iha kbiit”.  Nerissa Angeles (CIAO-Filippinas) fahe kona-ba fenómenu sira ne’ebé afeta família nia moris iha Filippinas hanesan relativizmu, edonizmu ho ninia kontribuisaunba kultura mate nian. Nune’e, leigu sira presiza “promove kultura moris nian no hametin valór sarani sira no umanu, eduka família ba domin sarani, santidade família nian, proteje direitu família no moris Sistema Preventivu”. Ba Stefania Asuni (Italia – CII) iha liafuan tolu xave ba família: “komuñaun, domin, respeitu resíproku”. Presiza hametin núkleu familiár atu loke ba família seluk.

Tema datoluk mak “kultura komunikasaun nian”. Aprezentasaun hahú ho Valéria Oliveira Rodrigues (Brasil-CIB) ne’ebé dehan katak “ita moris iha mundu komuikasaun, mundu ‘on’, maibé importante mós atu ita aprende lee mundu ‘offline”. “Komunikasaun la halo de’it iha tarutu, iha dada-lia maibé nia halo iha relasaun, iha silénsiu”, nia hatutan. Nune’e, kultura komunikasaun hakat liu tranzmisaun konteúdu no produsaun informasaun nian. Komunikasaun mak vivénsia ida no halo parte dimensaun umana, nun’e ita hotu komunikadór/a, maski ita hotu la’ós profisionál komunikasaun nian.  “Iha Kreda nia vizaun no vizaun saleziana, komunikasaun profisionál mak vokasaun folin liu no iha misaun sosiál loos ida”. Maibé iha misaun presiza kompromisu, responsabilidade kolektiva husi komunidade tomak ba komunikasaun. Atu komunika di’ak ita tenke aprende husi Jezús, modelu komunikadór di’ak, 45tanba ninia inkarnasaun rasik, sai hanesan ema, esprime ho liafuan no hahalok ninia mensajen. Nune’e, “evanjeliza la’ós propaganda… maibé sasin Liafoun Di’ak nian”. Barbara Simons (EUA-NAC) foka social media. Nu’udar edukadór/a salezianu presiza uza mediun ne’ebé relevante. Ita presiza hatene buat ne’ebé importante ba foin-sa’e sira. Sira-nia moris liga liu ba testu duké ba ko’alia…nune’e importante enkoraja foin-sa’e sira ba enkontru face to face. Guido Barbera (Presidente VIDES Internazionale) hare komunikasaun nu’udar kilat perigozu ida ne’ebé bele uza ba di’ak eh ba aat. Pergunta mak oinsá komunika? Dalaruma notísia la liu no piór liu mak notísia sira la sai hanesan ita hakarak. Ezemplu ida, tuir Guido mak Papa Francisco nia esperiénisa rasik bainhira nia denunsia kona-ba komérsiu kilat nian: “Inutil ko’alia kona-ba dame se ita la ko’alia kona-ba komérsiu kilat nian”. Liafuan sira ne’e ema la tau iha notísia, tanba iha interese seluk. Problema seluk mak, komunikasaun halo ita besik malu maibé komunikasaun iha krize laran no menus liután relasaun interpesoál. Nia hateten: “Joven sira ho click ida liga ho mundu tomak. Ita pasa oras barak iha social network, maibé susar liu komunika, ko’alia ho ema sira besik ita…to’o la persebe problema sira iha ita-nia sorin. Ita-nia komunikasaun tenke promove diálogu, labele haluha ema, elimina nia”. Nune’e importante liu diálogu iha transparénsia (sinseridade), nune’e mós rona ema seluk nia komunikasaun ho respeitu. “Maski komunikasaun nia teknolojia sai boot, maibé la halakon ema nia solidaun, oras-ne’e iha oho-an/suisídiu barak…tanba sá?” Adultu sira-nia knaar mak lori kultura foun, harii kultura foun, bazeia iha fraternidade, sai solidáriu, bazeia ba direitu, dame, halakon divizaun. Nia releva katak husi País 193 iha mundu, 11 de’it mak la funu. “Kultura komunikasaun nian labele moris ho kultura soe nian”. Ita simu bolun atu fó sasin domin preventivu liuhusi social network, atu kria mentalidade nakloke no responsabilidade sosiál, tuir doutrina Sosiál Kreda nia; kria místika moris komuñaun nian. Papa Francisco subliña: “keta ta’uk sai sidadaun dijitál”. Sai sidadaun katak partisipa iha di’ak komún, la para de’it iha barani maibé iha asaun kriativa.

Ho komunidade edukativa SANYO DIGITAL CAMERATema dahaat kona-ba “dezafiu foun ba misaun evanjelizadora“. Iha-ne’e mai resonánsia husi Ammou Mercier (Belgio-CIEM) ne’ebé resalta katak presiza eh nesesáriu buka atualiza linguajen atu hatán ba foin-sa’e sira nia hamrook; presiza uza vokubuláriu justu atu komunika Maromak; presiza formasaun kontínua sistemátika. Ita presiza forma konxiénsia, eduka ba dame, justisa basá “joven ohin nian mak polítiku aban nian”; ita tenke halo buat hotu atu nia sai sidadaun onestu no sarani di’ak. Erick Weimar Palacios Villalta (Bolivia-CINAB) haksolok liu ho ninia misaun edukadór nian. “Ha’u konsagra an sai Salezianu kooperadór tanba ne’e”. Nia salienta papél Komunidade Edukativa, leigu sira nian ne’ebé bele bá iha fatin ne’ebé FMA ida labele bá. Nune’e, presiza forma di’ak komunidade edukativa atu lori ba oin Don Bosco no Madre Mazzarello nia projetu. Nia mós dehan katak edukadór ita iha kompromisu atu tama iha pátiu foun foin-sa’e nian, katak rede sosiál, tama atu akompaña no evanjeliza. Ba Natalia Gadina (Gabon-CIAM), presiza hametin valór família nian, família núkleu, loke ba família alargada, loke luan to’o aldeia tomak, bairru. Presiza defende valór família nian tanba iha forsa barak mak hakarak harahun nia. Noemi Bertola (Koordenadora mundiál Salezianu/a Kooperadór/a) subliña akompañamentu ba família, ba kazál sira ne’ebé sente mesak; halo formasaun kontínua notulun ba enkontru ho Kristu.

Iha parte loraik Kapitulár no leiga/u sira ba iha grupu tuir língua, atu hatán ba pergunta “Sá de’it atitude sira ne’ebé presiza habiit; mudansa sira ne’ebé presiza halo no kondisaun sira ne’ebé ita hanoin indispensavel atu komunidade edukativa bele sai ohin “uma ne’ebé ho foin-sa’e sira evanjeliza?”

Atitude ruma evidensia iha grupu sira mak haraik-an, ksolok, akollimentu, diálogu, abertura, rona ho respeitu, nst. Presiza mudansa ruma, sai  husi podér sentralizadu ba servisu korresponsavel; valoriza diversidade vokasionál; husi mentalidade urjénsia nian ba mentalidade projetuál; relasaun umanizante; fleksibilidade, tau ema iha sentru molok obra sira… Presiza mós kondisaun ruma hanesan konxiente kona-ba partilla misaun edukativa; halo projetu hamutuk, atualiza no avalia; moris fraternidade bazeia ba maturidade umana; haburas vida espiritual; forma an hamutuk, fiar iha Sistema Preventivu; revitaliza núkleu animadór; evanjeliza an atu evanjeliza…

Iha kalan FMA Kapitulár no leiga/u sira simu foin-sa’e sira ne’ebé aban sei fó sai sira-nia lian kona-ba “oinsá, ho joven sira, sai uma ne’ebé evanjeliza”.