Vizaun foun komunidade nian atu sai profesia vida relijioza saleziana

Vizaun foun komunidade nian atu sai profesia vida relijioza saleziana
Abertua ho orasaunEntroniza Biblia
Kapítulu Jerál online

Roma – Atividade Kapitulár sira nian la’o ba oin ho reflesaun kona-ba tema kapitulár núkleu daruak: “Vizaun foun komunidade nian ida-ne’ebé atu sai ho foin-sa’e sira profesia vida relijioza saleziana, ohin?”. Husi loron 6 to’o 8 Outubru, Kapitulár sira, depoizde reflete pesoalmente, hafoin iha komisaun no iha asembleia, afirma katak komunidade sai profesia vida relijioza saleziana ho foin-sa’e sira se: “harii nia an loron ba loron iha enkontru ho Maromak Trindade fonte ba relasaun ida-idak; se halo dalan, fó sasin kona-ba beleza/fafurak no ksolok enkontru ho Jezús Kristu iha Mistériu Paskál, sai espasu resiprosidade no gratuidade nian entre ema sira ne’ebé simu bolun ba misaun komún ida; se foti inspirasaun ho modu kriativu husi bee-matan karizmátiku Valdocco no Mornese nian, husi Maria Inan, Oan, Mestra nia Magnificat, uma nakloke no komunidade ne’ebé sai hodi kria klima santidade nian, esprime iha ‘místika enkontru nian’ entre ita, ho foin-sa’e sira, ho leigu sira ne’ebé partilla karizma; se sente parte moris umanidade nia dalan nian ho ninia konkista sira, ninia drama sira, ninia ta’uk sira, ninia ksolok no esperansa sira, hodi buka lee ho modu evanjéliku no karizmátiku”. Maibé profesia ne’e labele sai de’it anúnsiu maibé mós denúnsia kona-ba injustisa sira…

Entre dezafiu sira ne’ebé komisaun sira individua atubele to’o ba vizaun foun komunidade atu sai ho foin-sa’e sira profesia vida relijioza saleziana, mak ezijénsia forte ba relasaun interpesoál umana no umanizante ne’ebé hatudu ba mundu Krsitu  Bibi-Atan Di’ak nia oin; ezijénsia atu sai komunidade místika-profétika. Pontu ida komisaun hotu haree mak frakeza iha animasaun no governu iha nivel  hotu ba ida-idak nia responsabilidade espesífika hodi moris koordenasaun ba komuñaun. Foin-sa’e kiak liu ninia mehi/nesesidade ba uma, ksolok, futuru no sentidu nian, sira-nia nesesidade ba pontu referénsia nian, husu atu ita akolle sira ho modu inkondisionál no horik ho sira hodi valoriza novidade ne’ebé sira lori. Dezafiu ida tan mai husi periferia juveníl sira (oioin) ne’ebé husu atu bele iha prezensa komunidade relijioza interkulturál, totalmente disponivel atu hakohak pobreza foun sira. Iha asembleia Kapitulár barak indika katak iha komunidade presiza bele mós iha irmán ruma iha periferia… no husu atu “empower sira”, kapasita sira atu halo diálogu ho kultura atuál.

Dezafiu sira husu mudansa mentalidade nian ne’ebé tuir irmán sira iha Kapítulu mak muda mentalidade iha-ne’ebé ita mak protagonista ba mentalidade resiprosidade no korresponsabilidade nian iha Komunidade Edukativa;       husi relasaun formál,, funsionál no lalais-lalais ba komunidade enkontru auténtiku nian ho fundamentu iha fiar no espíritu família nian hodi moris ternura, mizerikórdia, maternidade;  husi animasaun vertikál no delega nian ba animasaun sirkulár iha-ne’ebé hotu-hotu sai responsavel ba klima komunitáriu no edukativu no hilin sira ba misaun. Irmán lubuk ida preokupa ho risku moris ida iha komodizmu ho seguransa barak atu halo dalan konversaun ba komununidade sira ne’ebé fleksivel, ladún esruturadu no itinerante, mudansa husi satisfasaun ba buat ne’ebé halo ona ba kapasidade atu asume risku hilin korajoza sira, konkretu no signifikativu.

Iha parte loraik loron 8 Outubru nian, Ámbitu administrasaun aprezenta vizaun no misaun ámbitu nian, dezafiu sira ba Insitutu tomak no klarifika termu ruma hanesan diferensa entre administrasaun no jestaun, ekonomia no finansa nst. Ámbitu administrasaun iha knaar jestaun ekonómika Institutu nian iha nivel sentrál no knaar monitorajem nian iha Inspetoria. Área sira ne’ebé ámbitu responsabiiza mak: área finansiária; área kontabilidade no fiskál; área komersiál tekonolójika; área kontratu; budget, seguru nian; área jurídika no notaruiadu nian; área imobiliár; área dezenvolvimentu nian; área solidariedade no karidade nian.