Profesia Vida Konsagrada nian iha Evangelii Gaudium nia orizonte

Profesia Vida Konsagrada nian iha Evangelii Gaudium nia orizonte
AsembleiaKapítulu Jerál online

Roma – Loron 30 Setembru, Kapitulár sira haksolok atu selebra Eukaristia prezide husi Mons. José Rodríguez Carballo Ofm, Sekretáriu Kongregasaun Institutu Vida Konsagrada no Sosiedadade Apostólika. Nia hateten ba FMA sira katak, “Kreda hateke ba imi, ‘Figlie di Maria Ausiliatrice ho atensaun tanba imi mak Institutu femininu relijiozu numerozu liu iha Kreda. Ida-ne’e la’ós orgullu ida maibé responsabilidade ida”. Iha omilia nia foka iha liafuan tolu: “sai feto fiar nian”, “moris vida fraterna iha komuñaun” no “fó sasin beleza vida konsagrada nian”, katak ninia dimensaun profétika. Hafoin, ba kapitulár sira nia oferese palestra ida ho títulu “Profesia Vida Konsagrada nian iha Evangelii Gaudium nia orizonte”.

Durante ninia aprezentasaun Mons. Carballo fahe ninia tempu ba parte tolu: Uluknanai, aprezentasaun kona-ba oinsá ema haree “estadu atuál Vida Konsagrada nian”; segundu saida mak realidade Vida Konsagrada/relijioza nian tuir Kongregasaun ba Vida Konsagrada no Sosiedade Apostólika nia haree  no datoluk, loke diálogu badak ho kapitulár sira.

Hatán ba pergunta, oinsá estadu atuál Vida Konsagrada nian, arsebispu José Rodríguez Carballo, releva katak ema barak, inklui bispu sira, fó resposta negativa liu ba pergunta ne’e. “Karik tanba sira haree Vida Konsagrada iha kestaun númeru nian de’it, sifra, no loos duni iha momentu ne’e vida konsagrada  diminui; eh karik haree nia iha funsaun obra sira-nian: defaktu obra barak mak taka, hanesan eskola, ospitál…” Atu halo leitura estadu saude Vida Konsagrada nian, presiza tau iha atensaun kritériu barak seluk, no la’ós de’it númeru nian no hodi haree de’it obra sira. Ba Mons. Caballo, iha pergunta ne’e nia oin, iha grupu tolu resposta nian: pesimista sira, otimista sira no realista sira.

Ba pesimista sira “buat hotu eh kuaze buat hotu la la’o loos” no uza liafuan tolu atu define situasaun atuál Vida Konsagrada nian: 1) “kaos”, konfuzaun, dezordem; 2) “kalan nakukun”, la iha buat ida haree moos; 3) “loron monu”, katak “Vida Relijioza nia moris to’o ona ba ninia rohan, nia loron sira konta hotu ona, liuliu vida relijioza feminina apostólika, maibé imi iha knaar atu dehan katak la loos”, Mons. Carballo hatutan.

Grupu otimista sira-nian dehan katak “buat hotu la’o di’ak no tanba laiha kriatividade sira uza liafuan hanesan” pesimista sira-nian: 1) “kaos, maibé iha sensu bíbliku, ne’ebé presede orden foun”; 2) kalan nakukun, iha sensu místiku katak “momentu prova nian, momentu tesi-sanak nian [poda], husi ne’ebé sei mosu mai Vida Konsagrada forte liután”; 3) loromonu: “iha sentidu katak buat barak iha Vida Konsagrada atu hotu daudaun, maibé iha Vida Konsagrada foun mosu daudaun. Loromonu mai molok dadeersaan”.

Grupu datoluk mak realista sira. Realista sira utiliza fundamentalmente liafuan ida de’it: “krize”, maibé iha sentidu etimolójiku. Iha gregu, “krize mak momentu iha ne’ebé tenke deside, foti desizaun sira. Nune’e, krize iha kontestu ne’e, laiha valór negativu eh pozitivu, depende ba desizaun ne’ebé foti loos ga laloos; se desizaun loos ita iha moris. “Se ita la foti desizaun ida eh foti desizaun laloos, ita iha krize mate nian”.

Ba arsebispu Carballo, Vida Konsagrada moris iha momentu desizivu ida, no ninia futuru depende ba oinsá ita foti ho seriedade momentu ne’e, no momentu ne’e mak “kairos ida, oportunidade ida ba kreximentu, oportunidade ida ba renovasaun profunda”. Maibé, atu ida-ne’e akontese ita tenke tama iha dixernimentu no klaridade. Signifika, “foti situasaun iha liman no halo opsaun ne’ebé korresponde ho Maromak nia vontade”, hodi iha “konxiénsia kona-ba ‘iha-ne’e no agora’. Dixernimentu iha Vida Konsagrada, la’ós entre di’ak no aat… Ita deside ona atu hela iha di’ak. Dixernimentu entre buat ne’ebé korresponde ba Maromak nia vontade no buat ne’ebé kontráriu (VC 73).

Presiza, uluknanai, iha klareza/lusidés kona-ba situasaun. Klaridade katak, supera “diskursu estétiku kona-ba Vida Konsagrada”, katak, “supera formulasaun ideál sira Vida Konsagrada nian”, basá Konstituisaun sira klaru liu kona-ba katak sá sai FMA. Buat ne’ebé presiza, tuir D. Carballo mak tama iha análize ‘matak no molik’, análize kle’an situasaun atuál ita-nia moris nian hodi asume ho realizmu saudavel, katak Vida Relijioza moris iha situasaun krítika… Signifika mós asume ho serenidade no asume ho responsabilidade, dezafiu atu hakat liu babukak esplikasaun kona-ba kauza sira ne’ebé lori ita to’o iha situasaun atuál. La to’o buka kauza, la to’o análize. Nesesáriu reajen hasoru situasaun, halo pasu konkretu. Se ita la reajen ita deklara “eutanázia karizmátika”. Klaridade signifika mós supera tentasaun atu buka kulpadu. Ema barak fiar katak situasaun krítika Vida Relijioza nia kauza mak Vaticano II. Ida-ne’e katak, fó kulpa ba ema seluk… Klaridade signifika aseita dezafiu atumoris iha pelnitude no la’ós sobrevive de’it. “Sobrevivénsia la sufisiente”. Konvite boot atu “ida-idak tenke moris ho plenitude ninia vokasaun”. Para iha sobrevivénsia, katak buka de’it elementu fasil sira…. difisil liu atu konstroi vida espirituál, psikolójika irmán sira-nian: ne’e mak investimentu ba futuru. Ikusnian, “foti ho klareza momentu prezente signifika asume Vida Konsagrada ne’ebé pasa daudaun estasaun invernu nian”. Iha invernu, ita iha kuidadu ba profundidade, tau abut, iha esensiál, momentu propísiu atu serbisu iha esensiál. Iha momentu ne’e ita tenke asume ita-nia responsabilidade: serbisu iha buat ne’ebé esensiál.

Hotu tiha esplikasaun naruk kona-ba atitude atu foti iha situasaun atuál Vida Konsagrada nian, Mons. Carballo fahe ho modu flash ninia diskursu ba núkleu haat: 1) saida mak, iha Vida Konsagrada, halo ita sente ladi’ak; 2) saida mak preokupa ita ; 3) saida mak halo ita haksolok no; 4) saida mak urjente atu halo.

FMA kapitulár sira agradese tebes ba naroman husi Sekretáriu Kongregasaun ba Vida Konsagrada, D. Carballo, ne’ebé tulun iha sira-nia reflesaun no dixernimentu hodi identifika dalan sira konversaun nian no hilin sira hodi halo Vida Konsagrada FMA sai sasin profétika vizivel liután hodi hatán ho audásia no kriatividade misionária ba foin-sa’e kiak liu ninia interpelasaun sira.

Iha parte loraik, Kapitulár sira kontinua servisu “tema kapitulár” no simu input kona-ba Ámbitu Formasaun nia dalan durante tinan neen ne’ebé remata daudaun. Prioridade mak atensaun ba formasaun permanente liuhusi inkulturasaun Projetu Formativu nian no inísiu prosesu reflesaun ba terseira idade eh otas ferik iha ótika moris tomak nian husi konseisaun to’o enkontru definitivu ho Maromak.

Ambitu Formasaun