La’o tuir Madre Mazzarello nia ain-fatin

La’o tuir Madre Mazzarello nia ain-fatin

PENTAX ImageKapítulu Jerál online – Ezersísiu Espirituál

Mornese – Loron ohin loron espesiál liu ba partsipante sira Retiru espirituál nian, tanba loron komemorasaun Madre Mazzarello nian hahú ho peregrinasaun ba Valponasca, ne’ebé koñesidu ho ninia janela, iha-ne’ebé Main uza nu’udar ninia fatin enkontru nian ho Jezús ho ninia kontemplasaun ba kreda parókia nian. Iha omilia, Mons. Thomas Menamparabil destaka Maria Domenica nia santidade estraordinária iha ninia moris baibain nian, ninia espiritualidade simplisidade no ordinariedade nian.  “Sosiedade hakarak haree iha ema sira vida públika nian autentisidade, simplisidade, asesu, umildade, lahó pretensaun, transparénsia, ordinariedade; sai ema simplesmente di’ak, hakmatek, haksolok, lais atu tulun, no haka’as an ba di’ak komún liuliu ba ema sira ne’ebé kiak. Espiritualidade saleziana konsiste iha halo buat ki’ik ho domin boot ba Maromak no ba maluk sira, la’ós iha jejún severu eh peniténsia seluk ne’ebé impoin ba an rasik”.

D. Thomas fó karakterístika ruma simplisidade nian hanesan, “simu realidade”  iha nina ksolok no difikuldade sira, basá “moris la’ós reál se la iha difikuldade oioin, iha nivel pesoál no apostoladu nian: presaun husi maluk no funu-baluk; inklinasaun interna ba aat, solidaun, kolen fíziku, psikolójiku eh espirituál”. Nia hatutan,  “aseita realidade soi podér saudavel, kurativu, ne’ebé psikólogu sira hanaran terapia realidade nian” no “ba sarani sira katak aseita Maromak nia vontade”.

Konvite atu keta mehi “realidade oinseluk, responsabilidade seluk, serbisu seluk  importánsia nian, grupu seluk kolaboradór/a sira-nian […]. No bainhira imi aseita realidade hanesan nia hatudu an mak imi hetan enerjia atu nakfilak nia ba buat ruma di’ak liu” . Ba Mons. Thomas, eroízmu boot bele hetan mós iha vida simples, la’ós de’it iha susesu estraordináriu  iha papél importante sira, iha éxitu sira ne’e’bé dada atensaun no halo mundu hakfodak. “Sai fiél nafatin, ba tinan barak, iha servisu monótonu, bele sau eroízmu boot liu”. “Iha eroízmu iha virtude simples sira, iha imi-nia serbisu iha dapur, iha limpeza uma nian, iha hasai didi’ak rai-rahun iha livru sira, iha saida ba periferia, joga ho labarik sira estrada nian, hanesan mós iha influénsia pozitiva iha Estadu niae orintasaun ba edukasaun, iha universidade, iha kontributu ba morál ekonomia no polítika mundu nian […] Serbisu hotu iha dignidade hanesan”. Nia haktuir tan katak, liafuan ne’ebé Madre Mazzarello repete beibeik mak “coraggio”. No hodi hasoru krús, hasoru problema, halakon monotonia.

Pergunta ne’ebé D. Thomas husu mak ne’e: “Ita iha kapasidade atu foti buat barak liután husi ita-nia tempu, liufali buat ne’ebé baibain it ahalo? Ita fó tempu barak liu ba ita-nia prazér no ita-nia komodizmu liufali ita-nia devér tuir ezijensia sira ita-nia serbisu nian, atu prepara ita-nia serbisu ho méodu, atu halo ho intelijénsia planu oinsá uza ita-nia tempu…? Ita kontinua lakon oportunidade apostólika sira no lakon ema sira ne’ebé fiél ba Kreda?”

“Madre Mazzarello – arsebisu Thomas hateten – hodi hakerek ba Ir Angela Vallese, diretora Montivideo nian, iha loron 22 Jullu 1879 dehan: ‘dala ruma tan fó atensaun wain ba buat ne’ebé ki’ik liu, ita husik liu de’it buat ne’ebé boot’”.

Karakterístika seluk mak, posivilmente la dada apresiasaun eh gratidaun. Se ema fó ita simu ho ksolok; se lae, ita haksolok atu sai besik ba Jezús iha nakukun Nazaré nian eh iha agonia Gólgota nian. Importante mak empeña an iha serbisu, iha relasaun ho maluk sira no grupu oiooin, interese no karákter lahanesan, no ita sei deskobre buat foun, Iha relasaun ho ema seluk, ita sei hetan afirmasaun ho modu espontánea. No “Maromak nia ksolok sei halo imi forte” (Neh 8,10).

Iha konferénsia  ne’ebé Mon. Thomas fahe ba partisipante nia foka kona-ba Espiritualidade. Tuir nia, espiritualidade mak “prinsípiu fundamentál la’ós de’it relijiaun nian, maibé mós arte no siénsia nian, bainhira buka no hateke ba aspetu kle’an liu realidade nian.  Tan ne’e mak ha’u fó importánsia ba profundidade. Profundidade orasaun nian, profundidade fiar nian, profundidade moris nian».

Mons. Thomas kontinua ninia reflesaun hodi hatudu oinsá peskiza sientífika no fiar dalabarak iha kampu investigasaun hanesan . Nia resalta importánsia ba konfrontu entre siénsia no fiar ba sentidu responsabilidade nian no atu fó forma loos ba destinu umanu. Maski iha tentativu barak atu hamnook pensamentu relijiozu liuhusi peskiza sientífika bazeia de’it ba rasionalizmu, iha mundu aumenta ema sira ne’ebé buka modu ida atu bele esprime no satisfás sira-nia nesesidade espiritualidade nian. Nune’e, urjente liu ba sarani sira no relijiozu/a sira,atu husu ba an rasi, ho forma sá loos sira bele lori ba mundu mensajen sarani, mensajen ida esperansa nian.  “Fiar signifika sai haksolok iha tempu ksolok-laek, iha seguransa interiór iha situasaun inseguransa nian, moris ho pergunta lahó resposta, haka’as an ho paradoksu ne’ebé dalaruma la iha sentidu no absurdu. […] Tan ne’e mak ita presiza konversaun. Ita presiza deside atu hahú hikas fali depoizde falla iha fiar”.

Ba Mons. Thomas “Espiritualidade konsiste iha foti desizaun loos iha etapa oioin no iha momentu hotu ita-nia mori snian, entre buat ne’ebé justu no buat ne’ebé sala; entre buat hotu ne’ebé egoízmu no buat ne’ebé jenerozidade. Bainhira, hanesan Maria, ita dehan ‘sin’  ba buat ne’ebé justu, jenerozu, maski iha difikuldade, rai haksoit, nia nakdoko atu aprova, prosesu kósmiku sira halo pasu ida ba oin atu kumpre ninia destinu. No ida-ne’e akontese de’it ho intervensaun Espíritu Santu nian. […] Sinseridade iha desizaun fó kualidade espirituál ba buat hotu ita halo”.

Mai ita sarani sira, ita iha “gia interior sira ne’ebé ita hanaran konxiénsia, ne’ebé gia ita no dehan mai ita nuat ne’ebé loos no buat ne’ebé laloos no hamosu iha ita sensu responsabilidade nian. “Iha prezensa ida haksumik iha dimensaun hotu realidade umana nian ne’ebé fanun iha ita, sentidu kle’an responsabilidade nian iha dezafiu hotu tempu ne’e nian. […] Se imi rona nia lian ba konversaun pesoál, empeñu radikál, keta halo imi-nia fuan toos!”.

Loron Madre Mazzarello nian remata ho festa ida ho rai-nain sira Mornese nian, komemora tinan 100 ida Don Bosco mai vizita Mornese ho aprezentasaun teatru nian kona-ba Main nia moris foin-sa’e ho padre Pestarino nu’udar gia espirituál no Angela Maccagno, gia grupu Filhas de Imaculada nian. Teatru ne’e envolve administradór Mornese nian, señora no señor sira no labarik sira oratóriu nian.  Madre jerál agradese Mornese sira  nu’udar rai orijen nian, no hateten ba sira katak FMA sira hotu mundu nian mós iha sidadania Mornese nian, tanba sira-nia Fundadora mak mornezina ida. Nia hein atu husi Mornese bele fó mós nia foin-sa’e ida ba FMA eh ba SDB. Loron remata ho merenda hamutuk.