Elabora projetu pesoál moris nian ba tinan foun

Elabora projetu pesoál moris nian ba tinan foun

PROJETU PESOÁL MORIS NIAN

Ba ema ne’ebé hili atu halo Maromak sai Absolutu iha ninia moris no istória rasik, dalan ne’e, nia halo iha Espíritu. Dalan ne’e mak  tuir Kristu iha movimentu progresivu ne’ebé lori ho modu graduál ba intimidade ho Nia, imitasaun Kristu nian to’o identifikasaun ho Nia. Dalan ne’e implika asaun no kreximentu, la deskansa, lahó rezisténsia. Ba ne’e presiza hatene bá ne’ebé, presiza iha mapa atu orienta. Dalan efikás ida mak halo projetu pesoál moris nian.

1. Tansá halo projetu pesoál moris nian?

Molok hahú halo projetu, presiza motiva an. Tuirmai ne’e iha motivasaun ruma atu tau atensaun bá.

– Vida nafatin iha konstrusaun no iha kreximentu; vida mak projetu ida iha prosesu realizasaun nian. Maromak de’it mak koñese didi’ak  ema ida-idak nia dalan tanba nia mak projeta ita: “Molok Ha’u forma ó iha ó-nia inan nia knotak, ha’u hatene ona óI” (Jer. 1, 5). Maromak la kria ó porakazu; Maromak iha planu ida ba ó-nia moris, planu ida ne’ebé komprende vokasaun saleziana no ninia kreximentu ba santidade. Liuhusi projetu ó buka dixerne dalan ne’ebé Maromak trasa  ba ó; deskobre katak ó simu bolun atu “sai” nune’e rekoñese identidade rasik; projeta ó-nia moris iha futuru, hanesan ó hanoin Maromak hakarak ba ó.

– Kuadru futuru nian ne’ebé ha’u simu nu’udar rezultadu dixernimentu nian, kria diresaun ba ha’u-nia moris ohin no abanbairua. Susar atu kompleta puzzle ida ho pedasu rihun ida se molok ne’e ha’u la iha kuadru “produtu finál” nian”! Bainhira ema ida hatene iha-ne’ebé mak Maromak bolu nia atu to’o, fasil liu atu konverje elementu hotu ezisténsia loroloron nian – atitude, relasionamentu sira, esperiénsia no atividade sira – atu alkansa meta. Iha Don Bosco don sira natureza no grasa nian “ sai ida de’it iha projetu ida moris nian ne’ebé unitáriu tebes: serví foin-sa’e sira. Keta husik ita-nia moris fahe eh namkari eh halai tuir korrente! Santidade husu programasaun, planu.

– Hodi envolve dimensaun hotu moris nian ba meta ida de’it, ó-nia moris supera fragmentasaun no unifika an. Ó hetan kbiit atu armoniza pasadu, prezente no futuru iha unidade signifikadu nian tuir ó-nia hilin fundamentál sira. Ho otas ne’ebé ba oin no ho hodi asume knaar responsabilidade nian, ó halo esperiénsia sira ne’ebé husu atu integra iha sínteze foun. Porezemplu, sai diretora komunidade ida nian eh diretora eskola nian eh enkarregada oratóriu ida nian  mak esperiénsia ida, ne’ebé husu atu hanoin hikas moris no ezije abordajen foun ba moris rasik; ó tenke hetan modu foun atu hala’o knaar foun, ó bele kontinua buras iha vokasaun, iha vida komunitária, iha interioridade apostólika, iha santidade. Projetu pesoál mak instrumentu unifikasaun nian.

– Enkuantu ó halo pasu sira atu unifika ó-nia moris, ó bele verifika aspetu ruma ó-nia vivénsia/esperiénsia nian. Ó hahú haree ó-nia an rasik di’ak liután iha pozitivu no limite sira; ó konxiente kona-ba buat ne’ebé ó tenke troka, se ó hakarak realiza identidade no vizaun ne’ebé ó iha ba an rasik iha obediénsia ba Maromak nia bolun. Ó sai konvensid/u ba beibeik kona-ba nesesidade no mós beleza abordajen foun ne’ebé ó hakarak fó ba ó-nia ezisténsia; ó sente impulsu atu halo esforsu hotu atu konverte an, atu serbisu iha ó-nia an rasik, atu foti desizaun difisil sira, nune’e asegura realizasaun identidade ne’ebé dada ó no promete ksolok no satisfasaun. Nune’e, projetu sai ba ó meiu ida konversaun nian no renovasaun nian no lori ó ba autentisidade no fidelidade boot liután iha vokasaun.

– Ho modu ne’e ó kaer ó-nia moris rasik no asume responsabilidade ba ó-nia vokasaun no ba ó-nia kreximentu iha santidade. Fasil atu haree katak posivel halo moris ida ne’ebé namkari iha atividade rihun-rahun no sai konxiente kona-ba impedimentu/bloku sira ne’ebé hanetik kreximentu pesoál. Ó bele moris ó-nia vokasaun, hodi kumpre norma sira, aseita papél sira, husik eventu sira lori ó, hodi tuir gostu momentu nian, ideia sira kontestu nian, ema seluk nia valór sira. Halo nune’e, ó hanesan ema ne’ebé iha materiál nesesáriu atu harii ó-nia uma, maibé tanba la iha planu ida, ó husik sira akumula sae malu de’it. Iha kontráriu liuhusi projetu pesoál, hodi Maromak nia Espíritu no Ninia grasa nia matadalan, ó sai protagonista ba ó-nia kreximentu, hodi hala’o ó-nia liberdade, define ó-nia identidade konsagrada saleziana, hodi sai buat ne’ebé Maromak bolu ó atu sai.

Nune’e, hanesan ó haree, projetu la’ós simplesmente deklarasaun intensaun sira-nian eh dezeju sira-nian, la’ós mós planu ida kualifikasaun nian ne’ebé ó elabora ba an rasik. Projetu pesoál moris nian mak deskrisaun finalidade ne’ebé ó hakarak to’o no pasu sira ne’ebé ó iha intensaun atu halo atu bele to’o,  buat ne’e hotu atu ó buras iha fidelidade ba ó-nia vokasaun konsagrada saleziana hanesan hakerek iha Konstituisaun sira. Ninia objetivu mak santidade, basá liuhusi profisaun relijioza  ó tama iha “dalan santidade nian” (konst.5; 46).

2. Oinsá formula projetu pesoál moris nian?

Dalan ida ho pasu tolu.

– Tanba projetu pesoál moris nian mak prosesu ida dixernimentu nian, nia husu tempu ida silénsiu nian no reflesaun nian, porezemplu durante retiru hahú tinan foun eh durante ezersísiu espirituál. Iha momentu ida orasaun nian, ó tau an iha Maromak nia oin no hateten ba Nia liafuan sira Samuel nian: “Ko’alia bá, Na’i, Ita atan rona” . Ó husu ba Nia saida mak Nia hakarak husi ó iha fatin ne’ebé oras-ne’e ó hela bá no ho responsabilidade ne’ebé ó iha.

Iha pasu dahuluk ita identifika Maromak nia bolun. Ó koñese ona buat ne’ebé Maromak hakarak husi ó liuhusi Konstituisaun sira no Projetu Formativu tuir faze ida-idak moris nian; ó hetan mós referénsia iha projetu inspetoriál formasaun  eh itineráriu formativu, iha tempu ne’e husi Kapítulu Jerál 24; ó iha mós projetu komunitáriu ne’ebé hatudu sá mak Maromak hein husi ó no husi maluk sira atu hala’o misaun iha foin-sa’e sira nia leet. Indikasaun sira-ne’e tenke konkretiza iha ó-nia realidade pesoál hic et nunc.

Maromak ko’alia ba ó-nia fuan liuhusi Espíritu. Se ó mantein nakloke, ó sei nota ámbitu sira ó-nia moris nian, ne’ebé iha nesesidade atu buras ho modu partikulár. Maromak uza mós ema sira, hanesan belun ida, diretora, gia espirituál eh konfesór, ne’ebé bele tulun ó atu dixerne ó-nia situasaun. Loke ó-nia fuan no ko’alia kona-ba ó-nia relasaun sira, ó-nia ta’uk sira, ó-nia deskoberta sira. Rona movimentu sira Espíritu nian ne’ebé horik iha ó. Hateke ba aspetu sira vokasaun saleziana nian  buka buat ne’ebé ó sente Maromak husu husi ó, empeñu ba tinan ne’ebé hahú.

Oras ne’e ó la hanoin ba buat ne’ebé ó hakarak halo, maibé ba meta ne’ebé Maromak inspira ó no hakarak atu ó to’o, ne’ebé promete ba ó ksolok no reprezenta pasu ida ba oin iha ó-nia dalan fidelidade nian ba vokasaun. Ó formula ba an rasik vizaun ne’ebé Maromak bolu ó atu sai, vizaun ida ne’ebé fó kbiit no entuziazmu no hatán ba ó-nia espetativa sira no indika posibilidade sira ne’ebé bele sai rezultadu husi empeñu rasik (indikadór sira)

– Identifika tiha buat ne’ebé Maromak bolu ó atu sai, oras-ne’e mak momentu atu konsidera ó-nia situasaun atuál: sá de’it ó-nia progresu no frakeza sira, ó-nia kapasidade no posibilidade sira, limitasaun no kondisionamentu negativu sira.

Jeralmente ema iha tendénsia atu ko’alia diretamente kona-ba frakeza sira eh pontu negativu sira; estratéjia di’ak liu mak konsidera uluk “susesu sira” no rekursu rasik  hasoru futuru ne’ebé ó hakarak. Hodi hahú nune’e, kria klima pozitivu ba prosesu tomak no sai enkorajamentu, tanba haree ona elementu sira ne’ebé konsege realiza ona eh bele realiza. Hafoin mak identifika difikuldade sira eh frakeza sira, aspetu sira ne’ebé presiza atu hadi’ak atu bele to’o ba objetivu sira ne’ebé identifika ona.
Ó bele esprime di’ak ó-nia situasaun ho forma orasaun nian, hodi foti inspirasaun husi confesio laudis, confessio vitae no confessio fidei. Confessio laudis halo ó rekoñese buat ne’ebé pozitivu iha ó-nia moris nu’udar Maromak nia don; confessio vitae halo ó konxiente kona-ba atrazu sira, matan-dukur sira, rezisténsia sira no salan sira ó-nia dalan nian; confessio fidei tulun ó atu hetan konfiansa iha Maromak no iha Ninia Espíritu atu ba oin iha ó-nia kreximentu.

Projetasaun ne’ebé di’ak  la’ós halo lista naruk kona-ba pontu pozitivu no negativu hotu maibé kapasidade atu identifika pontu rua eh tolu ne’ebé desizivu no pratikamente determina sira seluk; hatene kapta aspetu esensiál sira ne’ebé husu atensaun. Projetu nia ézitu la’ós iha aplikasaun téknika sira nian, maibé iha dispozisaun atu konfronta an rasik ho autentisidade no profundidade no loke an ho konfiansa no pasiénsia ba Espíritu.

– Finalmente ó to’o ba pasu datoluk, iha ne’ebé ó buka atu kapta mensajen ne’ebé mai husi Maromak hodi fó resposta ba pergunta: “Na’i, saida mak Ita hakarak atu ha’u halo?” Iha koñesimentu an rasik nia roman, ne’ebé ó to’o liuhusi pasu daruak, ó hili liña sira asaun nian ne’ebé ó hakarak realiza iha tinan ne’e nia laran atu to’o ba meta ne’ebé ó fiksa iha pasu dahuluk. Ó buka ho realizmu iha-ne’ebé mak ó tenke bá no saida mak Espíritu sujere ba ó. Importante mak liña asaun sira-ne’e realista no bele realiza iha tinan nia laran; uitoan no esensiál; refere ba aspetu importante identidade saleziana hanesan esprime iha Konstituisaun sira.

Di’ak mós atu iha planu asaun ne’e nia laran iha pasu graduál sira, atu konkretiza fulan-fulan, semana-semana. Hodi atua pasu ida hafoin pasu seluk, kria konfiansa iha an rasik no halo ó sai barani no otimista, hodi haree progresu sira ne’ebé ó halo.  Se ó hakarak ó bele identifika ba pasu ida-idak motivasaun sira, atitude sira no komportamentu sira; ó bele konkretiza ne’e hotu ho objetivu sira, prosesu no intervensaun sira. Buat ne’e hotu halo iha klima orasaun nian haktuir ona iha leten.

3. Pontu referénsia ba dalan pesoál

Projetu pesoál moris nian mak instrumentu ida ne’ebé favorese ó-nia dalan kreximentu nian; meiu atuál ida metodolojia vida espirituál nian. Ema la buras se la iha métodu sériu ida dalan nian. Tuirmai elementu ruma métodu ne’e nian, mai husi tradisaun espirituál, maibé hodi hatama iha projetu, nia bele asume signifikadu foun.

– Util liu foti fali metodolojia ne’ebé ita uza iha momentu formasaun inisiál  nian, prátika pedagójika ida medita hodi hakerek, foti nota, hakerek buat ne’ebé iha Espíritu ó haree nu’udar projetu ó-nia moris nian. Ne’e mak metodolojia ida vida espirituál nian, ne’ebé tradisaun saleziana nafatin uza no efikás iha dalan espirituál. Testu ne’ebé hakerek ona ita bele refere fali iha naran momentu ida, atu bele konfronta no halo avaliasaun. Hakerek mak meiu ida atu keta hela iha superfísie, atu tulun reflesaun no orasaun, atu to’o ba profundidade moris nian.

– Formula tiha projetu tuir pasu tolu hatudu iha leten, presiza marka tempu eh data sira atu verifika dalan ne’ebé ó halo daudaun. Ó tenke fó tempu sufisiente ba avaliasaun, porezemplu durante retiru eh ezersísiu espirituál sira. Hodi verifika nia objetivu mak atu haree se ó sai fiél ba buat ne’ebé ó propoin ba an rasik iha projetu; se ó hala’o atividade ne’ebé ó hili no se ó hala’o, ó hala’o nia didi’ak, aat eh ho moderasaun dala ruma de’it. Se ó la hala’o, presiza husu tanba sá. Ó verifika mós se to’o duni ba objetivu sira no ho sasukat ne’ebé loos. Se iha rezultadu uitoan de’it, análize kauza sira-nian karik bele hatudu katak ó la konstante iha empeñu ne’ebé asume tiha ona no la halo ó book an liutiha estádiu entuziazmu inisiál nian; eh karik ó la analiza didi’ak problema sira no ó hela de’it iha superfísie; eh ó la fó atensaun ba aspetu oioin problema nian; eh karik ó-nia liña asaun nian jerál demais. Importante mak liuhusi avaliasaun ó sai konxiente se ó la’o iha dalan loos no ó bele foti elementu util atu introdús korresaun ba ó-nia projetu. Avaliasaun projetu nian husu atu ó halo ho maneira oinseluk ó nia retiru fulan-fulan no trimestrál, atu bele fó espasu boot liután ba orasaun no reflesaun pesoál.

-Tenke iha momentu partikulár ne’ebé ó bele matan moris ba pasu loroloron nian. Lahó konxénsia neon-na’in, lahó atensaun, sei la iha dalan; buat ne’ebé iha mak matan-dukur, menus entuziazmu, superfisialidade. Di’ak atu hanoin katak metodolojia vida espirituál nian propoin nafatin mai ita ezame konxiénsia nian, halo loroloron, la’ós nu’udar momentu formál no ho lalais, maibé ho substánsia no profundidade. Ó mós iha meditasaun loroloron, nu’udar oportunidade atu “foti rezolusaun di’ak ruma no buka modu oinsá tau iha prátika, hodi reforsa buat ne’ebé ó halo daudaun nu’udar dalan. Maibé liuliu ó iha selebrasaun regulár Peniténsia nian, ne’ebé hamutuk ho avaliasuan ka verifika moris rasik nian, arrependimentu, Maromak nia perdaun, oferese ba ó grasa sakramentál kura nian no hamriik hikas nian.

– Ikusnian, util atu armoniza ó-nia projetu moris nian ho ida komunitáriu (ne’ebé nia fonte mak projetu inspetoriál). Defaktu, eziste relasaun interdependénsia nian entre projetu rua ne’e: sira habiit malu. Husi parte ida bainhira ó formula ó-nia projetu pesoál, ó foti iha konsiderasaun empeñu sira projetu komunitáriu nian, tanba nia mak dixernimentu ida ne’ebé ó no Irmán sira seluk (komunidade edukativa) halo kona-ba Maromka nia planu ba ó-nia komunidade; nune’e nia soi indikasaun sira Maromak nia hakaran nian ne’ebé kona mós ó. Husi parte seluk, projetu komunitáriu sai riku bainhira membru ida-idak, elabora tiha ninia projetu pesoál, halo sai tasak buat ne’ebé nia iha intensaun atu propoin. Maski respeita ema ida-dak nia direitu ba intimidade pesoál, ó bele fahe ho Irmán seluk aspetu sira ó-nia projetu pesoál nian ne’ebé ó sente atu komunika; halo nune’e bele hadi’ak koñesimentu resíproku iha komunidade, kria ligasaun forte liután hola-parte nian no tulun komunidade atu konsege nivel kle’an liu ninia projetasaun nian.
Projetu moris nian la serve se la kona aspetu seluk vida espirituál nian; se nune’e nia mak buat ruma formál de’it ne’ebé la marka prosesu kreximentu nian. Atu vida pesoál no vida Kongregasaun moris no buras,  membru ida-idak tenke sente ezijénsia métodu sériu ida ba dalan santifikasaun nian.

(JG)***