Kria rede moris no fraternidade nian

Kria rede moris no fraternidade nian

Roma – Loron domingu 12 Setembru, loron Naran Maria nian, Kapitular 172 husi kontinente lima, Inspetoria 69 no Vizitadoria lima halo sira-nia esperiénsia enkontru dahuluk ofisiál ho momentu konese malu nian, iha marka fraternidade no festa nian.

Loron ne’e hahú ho Santa Missa, prezide husi padre Mauro Mantovani, SDB, ne’ebé konvida Kapitulár sira atu moris tempu grasa no bensan nian ida-ne’e iha abertura ba Espíritu Santu no atensaun atu rona Liafuan «Imi halo buat hotu ne’ebé Nia sei dehan ba imi» (Jo 2,5), atu dixerne ho fuan livre no disponivel ba Maromak nia bolun prezente iha Institutu ohin.

Iha momentu koñese malu nian iha salaun teatru, anima husi konselleira Ir Silvia Boulosa no Ir Maria Helena Moreira, Irmán sira aprezenta an liuhusi sira-nia Konferénsia inter-inspetoriál, ho kusin simbóliku. Ba konferénsia Áfrika kusin akollimentu; CIAO kusin interkulturalidade nian; CIB (Brasil) kusin ksolok nian; CICSAL kusin esperansa nian; CIMAC (Amérika sentrál) kusin prosimidade nian; CIME kusin jeneratividade nian;  CINAB kusin fiar nian; PCI kusin fraternidade nian; NAC kusin rona nian; Oseania kusin solidariedade nian; no Konsellu jerál kusin sinodalidade nian. Iha ne’e mak konkretiza milagre tua foun nian, grasa unidade iha diversidade, iha-ne’ebé partisipante ida-idak manifesta sai família iha komuñaun. Bainhira Madre Jerál konvida atu “Halo buat ne’ebé Nia sei dehan ba imi”, Irmán reprezentante sira halo rede sinodalidade nian, sinál atu la’o hamutuku atu hahoris vida no esperansa ba mundu.

Momentu tuirmai, iha Aula Kapitulár, Ir Chiara Cazzuola nu’udar Reguladora Kapítulu nian, entrega materiál sira no fó informasaun ruma atu orienta inísiu dalan hamutuk. Ir Vilma Tallone informa kona-ba Protokól Covid.

Ila loraik Ir Maria Helena Moreira, Konselleira Ámbitu Komunikasuan nian, depoizde aprezenta membru sira Komisaun Komunikasuan nian, partilla finalidade misuan nian ba sira ne’ebé simu bolun no liña ruma atu halo sai posivel narrasaun no partilla esperiénsia kapitulár, liuhusi kanál institusionál sira.

Depoizde pauza ida, iha klima familiár, hahú enkontru dahuluk komisaun no subkomisaun sira-nian, espasu ne’ebé hamoris empatia, kompoin eh soru fiu sira umanidade nian ne’ebé fó diversidade ton ba sinodalidade ninia hatais, iha-ne’ebé ida-idak envolve an.

Loorn 12 Setembru ne’e taka ho Madre Jerál Yvonne Reungoat nia liafuan ne’ebé, hsu atu agradese Na’i ba ksolok “bele selebra Kapítulu iha Maria nia naran, ne’ebé mai uluk ita, no sai sinál katak Nia prezente iha-ne’e no iha ita-nia moris”. Nia enkoraja – ho Madre Mazzarello – atu hanoin empeñu “sai Mari ania ilas moris nian”, hodi banati tuir ninia virtude sira, moris ho espíritu nakloke ba aman nia hakaran ne’ebé iha tempu ida-ne’e sei ko’alia mai ita. Nune’e de’it mak bele “halobuat ne’ebé Nia dehan mai ita”.

«Furak no fó seguransa mai ita atu hahú Kapítulu Jerál iha klima prezensa Virjen Maria nian ida-ne’e. Nia mak sei akompaña ita-nia serbisu sira. Buat ne’ebé ita sei halo, hilin sira ne’ebé ita propoin, indikasaun sira ne’ebé ita oferese ba Institutu, se liuhusi Ninia fuan konserteza sira mak ida-ne’ebé di’ak liu, mak sei serve atu halo karizma sai buras, atu halo ita sai apóstola fiar-na’in no kredivel.

La’ós porakazu mak  hili ba dokumentu serbisu nian versíkulu” “Jezús nia Inan iha-ne’ebá”. Ita hakarak atu Maria durante tempu ne’e hotu iha Maria, ita hakarak husik Nia gia ita atu hateke ba kontemporaneidade no atu projeta ita-nia an ba buat ne’ebé nesesáriu basá, iha kontemporaneidade, anúnsiu evanjéliku liuhusi edukasaun, bele sai efikás ba foin-sa’e sira fto no mane ohin; atu salvasaun ne’ebé Kristu lori mai la sai folin-laek iha ita-nia tempu ».

Lorok koñese-malu nian prepara Kapitulár ida-idak atu moris esperiénsia komunitária profunda, nakonu ho maravilla no novidade, ne’ebé suli ho modu kontínuu husi raronak Liafuan nakonu ho esperansa: “Imi halo buat hotu ne’ebé Nia sei dehan ba imi”.