Iha festa ho Madre Mazzarello

Iha festa ho Madre Mazzarello

Madre Yvonne Reungoat, Superiora Jerál Institutu FMA nian, ba ‘Figlie di Maria Ausiliatrice’, foin-sa’e sira, no Família Saleziana, iha okaziaun Festa Madre Mazzarello nian .

Ha’u haksolok liu bele hasoru imi, ha’u-nia Irmán FMA sira, maibé mós imi foin-sa’e sira hotu, leigu/a sira, kolaboradór/a sira, inan-aman sira, membru sira Família Saleziana nian, ne’ebé iha koneksaun ho ami-nia kanál dijitál sira atu kumprimenta ba hotu-hotu

Buona festa di Santa Maria Domenica Mazzarello!

Furak ita bele hamutuk atu selebra santidade Maria Domenica nian husi ne’ebé buat hotu moris mai, ne’ebé hatene sai dosil loos ba Espíritu Santu to’o fó orijen, ho Don Bosco, ba modu foun ida sai feto konsagrada sira, edukadora sira iha Kredam atu kria komunidade iha-ne’ebé ksolok hadaet no sinerjia vokasaun oioin nian sai rikusain partillada.

Ho kritériu umanu de’it karik, ema ida labele ba buka Ko-fundadora ida iha rai ki’ik-oan katak Mornese, iha grupu ida foin-sa’e kamponeza sira, sarani di’ak, maibé lahó tipu ida kultura pedagójika nian, se la’ós ida ne’ebé sira aprende husi sira-nia inan-aman nia sabedouria.

Maski nune’e Maria Auxiliadora prepara fatuk dahuluk sira ninia monumentu moris nian iha-ne’ebá, iha realidade kiak ne’e, maibé riku ho valór umanu sira no nakloke ba Maromak nia don sira. Maromak nafatin hili ida-ne’ebé ki’ik, umilde, kiak atu hahú buat boot sira. Ohin mós, Nia halo nune’e! 

Don moris nian

Iha tinan ne’e ita selebra aniversáriu mate tinan 140 Madre Mazzarello nia mate. Aniversáriu ida ne’ebé halo ha’u hanoin maka’as ba ninia don moris nian ba moris, ba santidade Institutu nian. Mai ha’u parese katak nia don moris nian remonta tempu barak molok 1881 ne’e.
Maria Domenica, joven leiga, tau nia moris iha Maromak nia liman sira, bainhira nia asieta atu ba tau matan ba nia parente sira ne’ebé moras tifu, maibé liután bainhira, konvalexente, harohan atu ema hotu haluha nia, Maromak de’it mak lae. Iha-ne’e mak tau abut nina abertura totál ba Espíritu no ba ninia movimentu sira.

Nia la rende hodi taka an iha orizonte kloot sira, maibé don totál ba di’ak boot liu, ba di’ak hotu ne’ebé Maromak hakarak harii liuhusi nia.

Nia la lakon tempu atu “harii” mehi sira, atu husik laran-taridu ba futuru preokupa nia, atu husu said amak tenke halo ho ninia moris rasik, to’o ba virajen radikál ida, maibé projeta an ba li’ur sai husi an rasik no haree… Nia haree katak iha mundu tomak ida labarik no adolexente sira-nian ne’ebé rpesiza atu introdús ba sira moris di’ak.

Maria Domenica husik hetan interpelasaun husi

  • situasaun – labele ona serbisu iha to’os;
  • ema sira – iha labarik feto sira ne’ebé presiza ema tau matan ba sira no sira-nia edukasaun
  • Maria nia lian – “A te le affido” no hahú dalan foun ida: aprende sai alfaiate atu bele iha instrumentu pastorál ida.

Maromak nian tomak ba foin-sa’e sira

Se fto’o momentu ne’ebá laiha buat ida posui nia, se la’ós atu serví família, parókia, ema sira nia rain nian, oras ne’e ba oin nia moris la pertense ona ba nia, ho modu radikál sei sai tomak ba mundu juveníl, atu foin-sa’e sira feto no mane bele koñese no hadomi Jezús no nune’e sai haksolok iha tempu no ba eternidade.

Ninia kriatividade, ninia korajen, ninia matenek buka meiu sira sei uza hotu ba objetivu ida-ne’e.

Nia mate ba projetu ida moris nian, ne’ebé nia hadomi kleur, maibé umanu de’it, atu moris hikasfali ba projetu foun ida, ne’ebé sai espesífiku iha tempu, iha-ne’ebé ba momentu ne’e nia haree de’it mak ninia liña inisál sira.

Ne’e don ida moris nian ona, hodi la lakon nia materialmente, maibé hodi saran nia lahó laran rua-rua no lahó limite ba Maromka nia projetu. Ninia domin ba Jezús mak ahi ida iha nia fuan no la iha buat ida ka ema ida bele hamate. Maria Domenica nafatin saran nia moris ba Maromak bainira nia revela ninia imprevizibilidade no husu nia atu bá iha ne’ebé karik nia lakohi, nafatin kontra korrente.

Ain-hakat ida tuir ain-hakat seluk… to’o Lalehan

Nia la imajina katak vizaun iha Borgo Alto, Na’i-Feto nia lian ne’ebé dehan ba nia “A te le affido” bele kontein iha nia laran antisipasaun ba realidade ida, ne’ebé konkretiza ho neineik liuhusi Don Bosco, maibé mós liuhusi manovra ne’ebé dalaruma la lineár husi parte sira ne’ebé lakohi koléjiu salezianu maskulinu iha Mornese.

Nia nunka hanoin atu husik Mornese atu fó orizonte luan liután ba Institutu ne’ebé nia koopera atu moris. Nia mós labele imajina katak nia tenke moris ho mala iha liman ida no lapizeira iha liman seluk atu to’o ba oan-feto sira ne’ebé hahú hakat liu baliza sira la’ós de’it Piemonte nian, maibé Itália nian, Europa nian no Amérika nian.

Nia saran nia vida ba Maromak bainhira nia sukat nia an ho misaun ne’ebé entrega ba nia – Inan ba ninia Irmán sira no ba foin-sa’e sira – no iha ninia haraik-an nia sente la serve, la adekuada, to’o nia dehan ba Petronilla: “ita agradese katak sira husik ita iha Kongregasaun” (MACCONO, II, 226), nia ne’ebé ko-fundadora! Nia sara nia moris ba Maromak bainhira eventu sira husu nia atu sakrifika ninia pontudevista ida, atu ezerse haraik-an no karidade, atu halo an sai feton  ba salezianu sira mós ne’ebé akompaña dalan sira insísiu nian. Tanba nia saran nia moris ba Institutu loron ba loron, iha hilin ki’ik no boot sira, la’ós de’it iha tinan 9 hala’o entre 1872 no 1881 nu’udar ‘Figlia di Maria Ausiliatrice’, maibé husi uluk kedas, nia bele fó radikalmente dala ida tan no ba nafatin.

Don Bosco, ho ninia deskulpa kona-ba nesesidade katak superiora bá uluk sira seluk iha mate mós, fó resposta momoos ida ba ninia lia-husu; “Aman, ha’u sei hetan isin di’ak tomak?” (Cron. III, 354). Nia simu indikasaun no uza tempu ne’ebé sei hela atu prepara an ba haketak-an no ba dalan foun. Oras-ne’e, nia moris bele ona nafunan iha Maromak!

Ha’u nafatin impresionada ho afresku ne’ebé ita hetan iha abside Templu Madre Mazzarello nian iha Mornese: Maria Domenica semo ba Maria Auxiliadora nno Jezús ne’ebé hein nia, sira mós hateke ba nia: ne’e mak realizasaun kompleta don moris nian, ne’ebé Maromak simu no glorifika.

No ita?

Ha’u konvida an rasik no imi, iha festa ida-ne’e, atu fila fali ho fuan no ho neon ba loron ne’ebé ba dala uluk ita komprende katak Maromak no Maria Auxiliadora husuita-nia moris tomak ba servisu Reinu nian no ita dehan sim.

Lia-husu ne’e vale mós ba imi foin-sa’e sira, leigu/a sira, natón de’it sai sarani atu simu bolun atu saran ita-nia ezisténsia ba realizasaun ninia projetu salvasaun universál nian, ninia projetu domin nian ba eternidade. “La iha domin boot liu duké saran moris ba nia belun sira” Jezús dehan mai ita.
Entaun konserteza sim ne’e halo ho ksolok, kahur ho entuziazmu no vontade radikalidade nian. Tuir dalan, dala ruma, ita bele lakon impulsu inisiál, rekupera buat ruma ita husik ona, dehan: “to’o iha ne’e sim, maibé keta husu tan”. Ne’e mak rezultadu ita-nia frakeza nian no ita labele ta’uk kona-ba ne’e, maibé mós monu ba buat ne’ebé fasil liu no la la filahikas ba plenitude don nian bainhira ita konxiente kona-ba dada fali an.

Mai ita mós vale dalan ne’ebé provavelmente lori ita ba lurón imprevistu sira, liuhusi eventu imprevistu no imprevizivel, la nesesariamente evidente mós ba ema seluk. Ita mós tenke aseita no oferese ita-nia ézodu husi buat seguru no koko ona bá hasoru buat foun… no ita simu bolun atu halo, ho modu partikulár, iha tempu ida-ne’e ne’ebé muda ekilíbriu barak iha ita-nia sosiedade no iha mundu.

Ne’e mak núkleu oferta moris nian ba Institutu, ba ninia santidade, atu bele hatán ba Maromak nia projetu no ba ita-nia Fundadór/a sira-nia mehi, atu sai tebes duni, instrumentu salvasaun nian ba mundu juveníl ohin no aban nian.

Madre Mazzarello akompaña ita iha empeñu renovadu saran-an totál ita-nia an rasik ba Maromak, gia ita iha hilin meiu sira-nian atu hala’o, atividade sira atu oferese ba foin-sa’e sira, iha disponibilidade radikál ba Maromak nia planu ba ida-idak, ba Institutu, ba Kreda, ba mundu. Maria Domenica tulunfeto-raan sira ne’ebé buka oinsá saran sira-nia moris ba foin-sa’e seluk atu keta ta’uk entrega an ba Jezús no husik nia domin atrai sira.

Dla ida tan buona festa ba hotu no ba ida-idak: sinál inísiu dalan santidade saleziana foun iha ksolok mak hatene katak Maria Auxiliadora akompaña no proteje ita!

Buona festa!

Roma, 12 Maiu 2021

Ir Yvonne Reungoat

Superiora Jerál Institutu FMA