Formasaun kona-ba Pastorál iha fulan Segundu Novisiadu

Formasaun kona-ba Pastorál iha fulan Segundu Novisiadu

Dili – Iha loron 13 Agostu hahú Segundu Novisiadu. Husi 13-17/8/2020, Ir. Fatima Mira Belo, Ir. Marta Martins no Ir. Onesiana hahú ho Formasaun Pastorál ne’ebé Me. Alma Castagna rasik mak akompaña sira. Formasaun ba segundu novisiadu mak tempu ne’ebé nakonu ho reflesaun, hakmatek no momentu atu hakle’an no halo avaliasaun ba moris pasadu nian hodi hakaas-an no forma-an atu hametin desizaun sira ne’ebé ami hili ho liberdade atu hatán ba Maromak iha Institutu ida ne’e.

Hanesan iha introdusaun ne’ebé Me. Alma hatudu liu husi filmajen kona ba foin-sa’e ida ne’ebé rekoñese nia sala sira iha pasadu no simu fali-an ho realidade hotu ne’ebé akontese. Nia dehan: ha’u nune’e duni, hanesan ne’e duni(ha’u mak foin-sa’e ne’ebé muturabu, ha’u mak hahu halo problema, hemu tua…) maibé ha’u pronta atu luta no mate ba moris ne’ebé di’ak, importante iha konfiansa katak ema labele foti liberdade. Ne’e mak momentu ne’ebé atu haree fali ba  ami nia moris ho Espíritu Santu nia roman hodi hare ba buat ne’ebé akontese iha tinan 5 liubá, hodi lee ho Maromak nia matan. Nu’udar konsagrada ita mós presiza luta ba mate, ba ita nia moris tanba Kristu ne’ebé sai nu’dar sentru ba moris, tan ne’e ita pronta nafatin atu luta no mate ba Kristu.

Iha pontu lubuk ida ne’ebé sira hakle’an liuhusi Me. Alma (Madre Provinsiál atuál) nia akompañamentu. Pontu sira mak hanesan:

1. Formasaun ba Pastorál ne’ebé tulun ita atu hametin ita nia pastorál, iha ne’e presiza buat 4 ne’ebé importante atu hala’o:

  • Fuan Pastorál: Ko’alia kona-ba espiritualidade rika no fuan oratorianu; oratorianu mak fuan DB nian hodi sai kristu nia Fuan atu hadomi foin-sa’e sira, hakbesik sira ho atitude belun nian, pronta atu rona, komprende no fahe moris hamutuk ho sira. Tan ne’e, Maromak bolu ita no haruka ita atu hasoru Nai iha foin-sa’e sira hodi fo-an ba sira nia libertasaun no Evanjelizasaun. Nune’e buka atu hakiak iha ita nia fuan foin-sa’e sira nia hakilar liuliu sira ne’ebé kiak atu sente katak Maromak interpela ita liu husi foin-sa’e sira.
  • Sentidu pastorál: Aprende fó signifikadu ba akontesimentu sira iha moris loroloron nian ho matan pastorál, hodi hala’o projetu no atividade sira, hodi tulun foin-sa’e sira buras iha aspetu umanu no sarani.
  • Abilidade pastorál: Husu ita atu dada foin-sa’e sira hodi tulun no dezenvolve sira, iha kapasidade atu serbisu hamutuk ho sira iha mentalidade ida ne’ebé projetuál atu hala’o atividade oi-oin la’ós ho mentalidade fantazia.
  • Kriatividade pastorál: Ita presiza iha imajinasaun pastorál atu uza buat ne’ebé di’ak no atu kria buat ruma ne’ebé foun. Nune’e, kreatividade ladehan enventa derepente de’it maibé presiza iha planu no preparasaun ho didi’ak atu nune’e bele atria foin-sa’e sira hodi deskobre liután kristu iha sira nia moris.

2. Sistema Domin Edukativu ohin loron

Amu-Papa rekomenda eduka ba ternura la’ós ho liafuan de’it maibé ho jestu simples no konkretu. Atu eduka ita nia fuan ezije mós atu eduka ba interioridade katak hanoin buat ne’ebé dehan, dehan buat ne’ebé hanoin, halo buat ne’ebé dehan no hanoin, nune’e hanoin, liafuan no asaun la’o hamutuk. Eduka atu ema hatene simu malu, simu karákter, kulturál, loke-an ba diferensia sira, simu ema seluk no respeita malu. Nune’e de’it ita bele serbisu ba unidade hodi kria diálogu no solidariedade. Hanesan mós buat ne’ebé DB halo atu foin-sa’e sira sente uma domin nian, hodi kria ambiente ne’ebé di’ak, justisa no domin.

3. Asisténsia Saleziana

Nu’udar FMA ita simu bolu atu sai asistente prezente iha foin-sa’e sira nia leet durante ita nia moris tomak. Ne’e de’it mak dalan loos atu moris nu’udar Salesiana. Iha mundu Salesianu asiste katak akompaña foin-sa’e sira, hela iha sira nia leet, apresia buat ne’ebé sira halo, rona buaat ne’ebé sira rona, hodi tulun sira atu buras iha nia nia dimensaun hotu.

4. Dimensaun Misionária

Hanesan iha CG XXIII hakerek: ita labele komprende FMA nia identidade se laiha misaun  katak la’ós tan atu bá misionária AG maibé tan empeñu misionáriu, oinsá ha’u haklaken Evanjellu ba ema hotu, liuliu bainhira ita haree sira ne’ebé moris tuir fiar sarani nian, halo ita hanoin kona ba dimensaun misionária nian.  Ne’e mak elementu esensiál Identidade Institutu nian.

Hanesan Amu-Papa Bentu XVI dehan empeñu misionáriu mak dimensaun misionária fiar nian; ema ne’ebé la Evanjeliza la’ós sarani loos. Hanesan Me. Gianna  Spagiare dehan: “Se ha’u la evanjeliza, ha’u nia moris la vale buat ida.”

Ho hanoin hirak ne’ebé ami hetan iha Formasaun ba segundu novisiadu nian no ami uza didi’ak tempu ne’ebé nakonu ho reflesaun, hakmatek no momentu atu haklean no halo avaliasaun ba moris pasadu hodi hakaas-an no forma-an atu hametin desizaun sira ne’ebé ami hili ho liberdade atu hatan ba Maromak iha Institutu ida ne’e. Ami husu orasaun atu forma-an di’ak liután no prepara-an ho kualidade atu hala’o knaar hotu ne’ebé Maromak entrega mai ami ho Ksolok.

(Fatima-Marta-Onesiana FMA)