Tranzmisaun Planu Komunikasaun Institusionál FMA ba Irmán diretora sira

Tranzmisaun Planu Komunikasaun Institusionál FMA ba Irmán diretora sira

Dili – Tranzmisaun ikus kona-ba Planu Komunikasaun Institusionál FMA nian halo ba Irmán diretora sira komunidade nian no Irmán seluk ne’ebé lakonsege tuir grupu sira seluk halo iha Dili, 21 Juñu 2019, nafatin husi Ir Jacinta G. Hanesan ita hatene, FMA komunika atu eduka no evanjeliza, no nia polítika mak atu halo sai vizivel karizma salezianu, atu la’o ho foin-sa’e sira, atu hahoris moris no kultura no atu moris iha loron-ohin / kontemporaniedade.

Iha enkontru Irmán sira koko haree sá loos valór no konviksaun sira ne’ebé presiza haburas atu hatán ba dezafiu ohin loron nian. Dezafiu ne’ebé Irmán sira identifika liga hokomunikasaun mak relasaun interpesoál, impaktu kultura dijitál no akompañamentu ba foin-sa’e sira nu’udar native dijitál.

Partilla no diskusaun iha grupu haat no grupu ida-idak fahe hikas iha asembleia no tuirmai rezultadu sira-nia hanoin:

Grupu 1:

Valór sira atu haburas: komunikasaun, kriatividade, laran-metin ba malu, liberdade interiór, promove ksolok. Ita iha rekursu umanu barak, materiál barak husi sentru, maibé iha komunidade lokál la uza materiál ne’ebé eziste; husu mós atu husi inter-ámbitu uza materiál ne’ebé iha ona. Kona-ba kriatividade: se karik iha buat foun ruma ne’ebé komuidade sira halo, husu komunidade lokál labele rai ba nia an mesak maibé fahe hodi promove “di’ak-komún”.Iha relasaun sira presiza promove komunikasaun- espontánea, simples no tau laran-metin no valoriza Irmán ida-idak tuir nia idade, kondisaun, kapsidade, nst.

Grupu 2:

Irmán ida-idak presiza iha abertura ba media komunikasaun no adapta an ba globalizasaun. Liuhusi abertura, rona malu, klarifikasaun no diálogu… atu hamenus suspeitu ka julga ema… Presiza promove kultura moris nian: maneira ko’alia, hatudu diálogu loos nian, la’ós trata malu, basá liafuan bele oho ema, hatudu oin ofende ema. Susar atu troka mentalidade, maibé husu atu Irmán sira idade tuan sai fleksível no hateke bá oin, la’ós tuir nafatin tempu uluk nian. Aspetu ida tan mak liuhusi media fasil atu hetan informasaun oioin, nune’e, ita tulun joven atu halo estudu online, fó oportunidade atu asesu ba network. Ita fali presiza sai kriativa atu hato’o mensajen badak no uza imajen. Ital abele serbisu mesak maibé halo rede iha nivel lokál ho kolaboradór/a, joven sira. Hafoin , ita fiar katak, komunikasaun presiza nafatin iha  aupdating; fó koñesimentu ba Irmán sira, atu asesu nafatin ba formasaun, fó valór ba ita-nia revista FMA TIN Tatoli.

Grupu 3 

Valór dahuluk mak espíritu família nian. Sirkularidade iha komunikasaun, atitude simu nian, bainhira ita bá komunidade sira, ita sente uma, mak sasin espíritu família. Espíritu família ne’e bele sai modelu ba família sira ohin nian. Valór seluk mak estidu sinodál: husi komunidade edukativa, koko atu serbisu hamutuk nafatin, sai nakloke, simu no hakbesik ema, hatene simu koresaun. Atu hafoun an ita presiza fó tempu atu lee, hakle’an, atu hariku an. Basá se ita la iha ita labele fó, foin-sa’e sira hakarak ema komunika buat foun, ko;alia ho konviksaun, la’ós monótonu.

Grupu 4

Meiu komunikasaun ohin loron ho social network tulun liu komunika ho ema seluk ho lais no ida-ne’e buat di’ak. Buat ida ne’ebé Irmán  barak la valoriza mak materiál sira husi sentru. Presiza uza ho kualidade, no buka haburas interese atu hakle’an. Irmán sira presiza iha formasaun kona-ba kultura dijitál atu bele tulun foin-sa’e sira; maibé la to’o parte teknika; importante liu relasionamentu interpesoál, kualidade relasaun umana. Iha komunidade balun Irmán sira asesu internet hodi la sukat ka lahó ekilíbriu: presiza auto formasaun, uza ho sasukat, maibé iha konviksaun loos kona-ba moris hodi la halai tun-sae tuir opiniaun mediátika.