Loron ikus Verifica CIAO: proposta ba Kapítulu Jerál XXIV

Loron ikus Verifica CIAO: proposta ba Kapítulu Jerál XXIV

Sam Phran (Thailand) – Loron ikus Verifica Ciao nian, 13 Fevereiru hahú ho orasaun ba dixernimentu anima husi Inspetoria THA no ho video ne’ebé moderadora loron nian prepara, Ir Florita Dumayuga (FIL). Hafoin Ir Alaíde mak fó input hodi halo memória kona-ba Kapitulu presedente sira atu haree ligasaun entre sira – Unidade Vokasionál, konsagrasaun no misaun – fundamentu kapítulu sira nian – fiu mean unidade nian

Tema sira Kapítulu nian husi 1990 mai

1990 – Eduka foin-sa’e sira: FMA nia kontributu ba evanjelizasaun foun ida iha kontestu sósiu-kulturál oioin (hodi hateke ba miléniu foun);

1996 – FMA sira: komunidade ho abut iha Kristu ba misaun edukativa inkulturada ida hasoru miléniu datoluk. “A te le affido di generazione in generazione”;

2002 – Iha aliansa renovada empeñu ba sidadania ativa – iha komuñaun iha dalan ba sidadania evanjélika;

2008 –   Simu boun atu sai sinál no espresaun domin preventivu Maromak nian;

2014 – Sai ho foin-sa’e sira uma ne’ebé evanjeliza, hala’o iha orizonte tinan vida konsagrada, iha bisentenáriu Don Bosco nia moris nian no sentenáriu Ir Angela Vallese nia mate nian. Iha Kapítulu ida-ne’e envolve mós joven no leigu sira.

Proposta tema Kapítulu XXIV

Depoizde input ne’e, ida-idak halo reflesaun pesoál molok ba iha grupu sira ih atu fó proposta ba Kapítulu ne’ebé sei mai. FMA sira forma grupu haat no leigu sira grupu ida, no grupu seluk joven sira-nian. Hotu tiha aprezentasaun husi grupu ida-idak, asembleia buka liafuan xave sira ne’ebé hanesan no ikusmai elabora tema rua:

  1. Espiritualidade ekolójika iha karozma nia salezianu nia roman: repsosta ba dezafiu edukativu sira ohin loron nian;
  2. Nu’udar komunidade edukativa ita hafoun no habiit ita-nia vokasaun no identidade, hodi akompaña foin-sa’e sira no fam’ilia sira atu hatán ba Maromak nia bolun ba servisu ativu ida ba Kreda no ba sosiedade”.
Korajen atu bá oin

Molok Liafuan ikus, Madre Yvonne halibur uluk FMA sira atu esplika eventu estraordináriu ida akontese iha Etiópia no fó konsellu atu iha prudénsia no hafoun devosaun ba Maria ita-nia inan, ne’ebé nafatin prezente iha ita-nia uma sira.

Madre Yvonne fó ninia liafuan ikus ba partisipante hotu hahú hodi agradese hotu-hotu ba partisipasaun ativa iha klima ida ksolok no espontaneidade nian. Nia subliña motivu barak ba esperansa, motivu sira ne’ebé mosu mós iha proposta sira ba Kapítulu XXIV. Verifica mak tempu forte ida atu foti konxiénsia kona-ba di’ak hotu ne’ebé inspetoria sira hala’o ona, jestu sira atu fahe no halo koñese atu hamosu esperansa foun”.  Nia hateten katak “ita sei falta sosializasaun kona-ba bua di’ak ne’ebé halo iha Institutu atu multiplika sira no lori ba fatin hotu. Ema husu ita atu sai husi lokál ba inspetoriál… ba mundiál”. Partilla ita-nia misaun ho foin-sa’e no leigu sira “halo buras iha korresponsabilidade no dudu ita ba futuru ida nakonu ho promesa”. Madre Jerál konvida atu kontinua mehi, la’ós atu haketak an husi realidade, maibé atu keta husik realidade dadur ita; “atu bá kontra kultura indiferensa nian no fanun ita-nia fuan ba beibeik”.

Hotu tiha Madre Jerál nia liafuan konkluzaun nian, tuirmai iha aprezentasaun kulturál husi llabarik no foin-sa’e sira, hahú ho partisipante sira nia knananuk “If we hold on together”.

Selebrasaun eukaristia agradesimentu nian selebra husi Pe. Francesco Cais mak taka ho modu ofisiál Verifica. Iha omilia, Pe. Cais enkoraja atu iha fiar nafatin maski ita hasoru prova oioin, “bainhira ita la ih apaun”. Basá S. Tiago dehan, ksolok ba ema ne’ebé tahan tentasaun no prova hodi la rebela hasoru Maromak, maibé kontinua konfia iha Nia. Ema ne’ebé hadomi Maromak aseita vida iha Kristu, hodi tahan tentasaun ho rekoñesimentu umilde kona-ba pobreza rasik. Iha Evanjellu, depoizde diskusaun kona-ba farizeu sira nia modu, eskolante sira diskute kona-ba paun ne’ebé falta ba sira. Entaun Jezús husu ba sira pergunta ruma ne’ebé halo sira hanoin: Imi la haree” Imi ladauk komprende? Pe. Cais hateten katak ita mós dalabarak dehan “ita la iha ida-ne’e, ita falta buat nee’b’a… ita monu iha dezánimu no ta’uk… maibé ita-nia fiar nia forsa halo ita konfia iha Maromka nia intervensaun ne’ebé kura no salva ita-nia istória”.

Ita oferese ba Maromak ita-nia proposta sira di’ak nian ba Na’i ne’ebé nafatin akompaña ita.

Kalan 13 Fevereiru, Madre Yvonne, Ir Alaíde no Ir Paola Battagliola fila kedas ba Roma. Partisipante sira seluk fila iha loron 14 Fevereiru, loron hahú Kuarezma ho laran-manas no ksolok atu fahe esperiénsia sira moris, hanesan eskolante sira Emaús nian.