Lulik no Maromak iha kontestu Timor

Lulik no Maromak iha kontestu Timor

Baucau – Atu komemora loron ezisténsia Dioseze Baucau nian ba tinan 20, amululik diosezano (UNIO Baucau) sira organiza seminar ba loron tomak nian ho tema “Lulik no Maromak” ne’ebé partisipa husi amululik sira, religioso/a sira, katekistas no leigo/a sira iha loron 29 Novenbro 2017. Husi komunidade Madre Mazzarello Venilale Ir Áurea Freitas, Ir Alexandrina Pinto, Ir Maria Natalina no Ir Libanha mak partisipa.

Oradór sira mak senhor Jose Trindade, Pe. Martino Gusmao no Amu-Bispu Basílio.  Seminar ne’e interesante tanba bele tulun ita atu deskobre liu tan ita nia abut kultura nian. Husi Señor Jose Trindade; “Lulik no Maromak iha perspetivo Antropológico no Cosmológico nian katak, lulik mai husi sasan sira; Be’e-lulik, uma-lulik, ai-lulik, fatuk-lulik, nai lulik, amu-lulik ne’ebé fó influensia ba Timor oan sira nia moris. Lulik katak “sagrado/gifalunu” ne’ebé iha kbiit maka’as hodi regula Timor oan sira moris no identifika sira nia an ho buat tolu mak; ema nia relasaun ho lulik, ho Maromak no ho kriasaun. Timor oan sira fiar katak lulik lori fórsa, unidade no damen ba sira no lulik nu’udar hun no rohan ba moris. Tuir perspetiva Cosmológico, oinsa Timor oan hare nia-an ho mundo sasan ho konseitu “dualismu” buat rua ne’e lao hamutuk hodi fó balanso ba malu no mantein dame.

Lulik ne’e iha oin rua Masculino; nia mak superior no ativu fó protesaun no defeza. Feminino tanba fó moris ka simu moris husi nia no nia dignidade as liu tan ninia fertilidade. Nune’e barlake laos sosa feto maibé selu ninia fertilidade (fó moris oan), rua ne’e lao hamutuk atu fó balansu ba malu. Lulik ninia istória tomak hetan husi livru ida naran “WEHALI” katak rai nain ka lulik nain ne’ebé iha kbiit maka’as atu manan no manda, ne’e mak “Maromak Oan” ne’ebé bolu “MAROMAK WEHALI” Maromak Wehali ne’e feto 2 hafoin sira muda-an ba mane. Feto tanba sira nia karakter hakmatek no dame. Haree husi istória Igreja Katólika nian mai husi Europa hafoin harii igreja no hamosu amululik. Amululik no lulik nain ne’e importante nune’e tau hamutuk; Lulik no kreda, Lulik no Maromak.

Husi Pe. Martino Gusmao;“Lulik no Maromak iha perspetiva Filosofia Hermeneutico da Religiozidade” katak, ema nia moris espresa liu husi sasan no símbolu oi-oin, ninia konsiensia no nia determinasaun kona ba istória filosofia moris nian, ne’ebé tane a’as iha hahalok moral, relijiaun no lingua. Lulik mak Étika no nia símbolu nasional hodi habelar kristianismo liu husi relasaun natureza. Nia fó énfaze liu husi Amu-Papa nia ensíklika “Laudato Si n.146” hodi koloka Timor oan sira nu’udar animismu tanba ninia original lulik, no bazeia mós ba Biblia livru Sabedoria 13: 3,5. Hermeniutico nia hanoin analójiku katak lulik mak sentimento interior nian, sasan ne’ebé lulik tanba ema mak halulik, maibé ba Maromak ida ne’ebé Revela-An.

Husi Amu-Bispu Basílio: Lulik no Maromak iha perspetivaTeologia Inculturativa katak, ema buka Maromak liu husi kultura, ne’e mak dalan nakukun nian, maibé liu ida ne’e mak ema ne’ebé fiar loos ba “Maromak Mesak deit Jezús Kristu” tanba pagaun no kristianismo la han malu maibé iha Lumen Gentium katak dalan atu buka Maromak mak sistema harmonizasaun ida entre ema ho Maromak, ema ho ema no ema ho natureza. Ema halo sakrifisiu privadu ka komunidade halo ligasaun ho fórsa ida ne’ebé bele mós hasae sakrifisiu ba espíritu a’at atu fó tulun no hasae sakrifisiu ne’e atu taka falta ba buat ne’ebé nia halo tiha ona. Ezemplu iha Antigo Testamento livru Jeremias ema ba konfesa hodi husik bibi ida halai ba rai fuik ne’e loos ona ka sakrifisiu sira ne’ebé purifika ema atu labele moras. Adora natureza hodi hasae sakrifisiu atu labele haluha ema nia presiza hanesan husu udan, hetan grasa isin di’ak nst. liu husi kbiit natureza nian. Lulik mai husi sentimento interior maibé ema ne’ebé tau iha pratika, nia simu buat ne’ebé nia husu. Animismo mak filosofico-visão do mundo “entidades não humanos” hanesan animal, ai-horis no sasan sira ne’ebé iha nia nain/klamar. Ema uza antropologia animismu hodi deskreve povu nia relijiaun nu’udar konseitu ida katak, nia mak klamar ida ne’ebé ema tenke hakruk ba nia liu husi fatuk, ai nst. Exemplu; molok halu uma tenke husu lisensa ba rai nain hodi oho animal atu  hare aten, kose nia ran ba ai, fatuk no hisik iha rai kuak. Sakrifisiu ne’e atu halo liu husi hamulak atu husu espíritu nia laran mamar. Ema sira ne’e bolu matandok. Maibé ba ema kristaun sira nia fiar ba Maromak mesak deit liu husi Nia Oan Jezús Kristu ne’ebé mate hodi salva mundo liu husi Ninia Raan rasik. Lulik mak, ema nia relasaun ho Maromak liu husi natureza tanba lahatene koalia ho Maromak nune’e usa natureza hodi koalia ho Maromak.

Buat ne’ebé hakerek iha-ne’e mak ami tranzmiti iha loron 5 Dezembru ba Irmán sira iha komunidade Madre Mazzarello.

(Áurea Freitas)