Aprezentasaun livru “Il Primo Annuncio Oggi”

Aprezentasaun livru “Il Primo Annuncio Oggi”

Laga – Irmán FMA perpétua na’in 19 husi zona Baucau halibur hamutuk iha komunidade Laura Vicuña (Laga-Baucau) atu simu tranzmisaun husi Ir Veronika Kusnadi ne’ebé partisipa enkontru Ámbitu Misaun iha Tailándia, kona-ba “Il Primo Annuncio Oggi” eh “Haklaken Dahuluk Ohin-Loron”. Títulu ne’e husi Livru ida ne’ebé Pe. Alfred Maravilla edita husi “Giornate di Studio sul Primo Annuncio” selebra iha mundu tomak husi tinan 2010-2015 no aprezenta nu’udar instrumentu ida serbisu nian. Estudu kona-ba “Haklaken Dahuluk Ohin-Loron” promove husi Setór Misaun SDB no Ámbitu Misaun FMA nian ho enkontru ualu iha tinan lima nia laran. Durante estudu sira-ne’e, partisipante sira buka atu hatene oinsá Primeiru Anúnsiu tuir Don Bosco no Madre Mazzarello nia espíritu, ba foin-sa’e sira kontinente hotu nian.

Objetivu instrumentu ne’e nian mak hamosu iha FMA no SDB sira konxiénsia no kompromisu misionáriu boot liután. Nune’e mak livru ne’e entrega ba ita ida-idak atu ho estudu no reflesaun pesoál no uza nu’udar “platform” ba estudu no aprofondimentu seluk, ita sai laran manas ba beibeik iha misuan ho joven sira. Atu promove “Haklaken Dahuluk” ita hotu simu bolun atu moris profundamente liután ita-nia vida sarani, atu hatudu frutu furak sira Espíritu Santu nian (Gal 5,22-23) no atu fó sasin Maromak nia domin no mizerikórdia iha mundu. Presiza mós “renovasaun neon nian” (Rm 12,2) atu haluan ita-nia orizonte sira no haree posibilidade sura-laek atu promove “haklaken dahuluk” iha ita-nia atividade lorloron nia kontestu.

Ita bele define “Haklaken Dahuluk nu’udar sarani ida-idak no komunidade tomak nia sasin; atividade ida eh konjuntu ida atividade sira-nian ne’ebé favorese esperiénsia estraordinária no emosionante Jezús nian ne’ebé, hodi Espíritu Santu nia kbiit hamosu babukak Maromak nian no interese ba Ninia Pessoa, enkuantu  salva liberdade konxiénsia nian, ne’ebé ikusmai lori ba adezaun ba Nia, eh ba hamoris hikas fiar iha Nia” (Il Primo Annuncio Oggi).

Durante enkontru iha mós tempu atu Irmán sira konfronta ho realidade Timor-Leste nian hahú husi pergunta rua hanesan tuirmai ne’e: “Iha ita-nia inspetoria presiza “Haklaken Dahuluk no tuir kritériu saida de’it? Bazeia ba karakterístika sira “Haklaken Dahuluk” nian, hahalok konkretu sá de’it atu promove “Haklaken Dahuluk”?

Lalika hateke de’it ba sarani sira seluk, maibé mai ita-nia an rasik atu haree katak ita presiza nafatin apaixona, fuan-monu ba Jezús, hodi hakohak Nia, moris tuir Ninia hanorin no ninia ain-hakat sira. Entaun, ita presiza uluknanai konversaun: konversaun pesoál, komunitária, misionária no pastorál ne’ebé dudu ita atu loke an ba fronteira foun sira, periferia sira ita-nia sosiedade nian.

Nu’udar FMA husu konversaun tolu: antropolójika, espirituál no pedagójika. Konversaun antropolójika husu atu FMA no SDB sira sente kle’an laran-susar tanba foin-sa’e wain seidauk rona Evanjellu eh moris sira-nia fiar nu’udar buat ruma kulturál se’it. FMA no SDB sira bá buka joven sira iha periferia sira, basá sira iha konvikasaun katak joven sira fuan nakloke ba Evanjellu no sira iha Ema ida atu oferese: Jezús Kristu. Konversaun espirituál loos lori ba hafoun no habiit vokasaun rasik nu’udar belun klamar nian no edukadór/a fiar nian, atu nune’e enkontru ida-idak sai edukativu no evanjelizadór. Ikusmai, konversaun pastorál signifika asegura laran-manas misionáriu no aten-brani apostóliku, atu ita-nia servisu edukativu-pastorál nafatin iha forsa anúnsiu dahuluk nian no sai duni modu ida atu lori Evanjellu.

Livru “Il Primo Annuncio Oggi” fó indikasaun sira ne’ebé atuál ba ita-nia realidade sira, ho modu konkretu hanesan konverte mentalidade no estrutura sira hodi halo ain-hakat sira hanesan sai husi prezensa rotina nian ba prezensa atenta; sai husi preokupasaun jestaun obra nian  ba atensaun no promosaun valór kulturál pozitivu sira hamutuk ho Kreda lokál, nune’e bele hariku prátika Sistema Preventivu nian; husi asisténsia rotina nian ba asisténsia saleziana nu’udar mosu ida akompaña foin-sa’e sira iha sira-nia hilin moris nian, atu kolabora ho Espíritu Santu hodi hamosu iha joven sira interese ba Jezús no ninia Evanjellu; husi “kritériu pastorál kómodu katak “sempre halo nune’e” ba sai feto no mane sira fiar no korajen nian, lakan ho ahi Da mihi animas, iha estadu permanente misaun nian no ho kapasidade atu hanoin, elabora, esperimenta estratéjia foun sira atu hala’o “haklaken dahuluk” iha foin-sa’e sira nia leet.

Iha parte ikus, Ir Veronika aprezenta tema “Surat husi Roma iha “Haklaken Dahuluk” nia roman iha konstestu Aziátiku”.

Tuir FABC, «primeiru anúnsiu akontese iha fatin iha ema nia moris baibain nian. Ida-ne’e mak momentu ne’ebé bele “halakan ahi fiar nian iha Kristu”». Tan Ázia knuuk ba relijiaun no kultura sira presiza haburas espíritu komplementaridade no armonia nian.

Surat husi Roma sadik ita atu soi abut metin iha Kristu no iha ita-nia espiritualidade saleziana, no atu sai «nakloke ba dalan foun no surpreza nian iha ne’ebé tenke aprezenta Jezús nia oin iha Ázia». Nu’udar Don Bosco nia oan sira ita presiza filafali ba Don Bosco, ita-nia Aman no Fundadór. Nia nafatin husu atu nia oan sira tau abut iha Kristu mak tulun oan sira.